reklama

Objavil Benedikt XVI. Ameriku?

Pápež Benedikt XVI. sa od 15. apríla do 20. apríla pohyboval po Severoamerickom kontinente. Podľa svojich vyjadrení, ktoré poskytol počas letu do Spojených štátov amerických mala mať jeho cesta dva základné ciele. Prvým mala byť návšteva americkej cirkvi - rozumej rímsko-katolíckej. Práve pred dvesto rokmi sa baltimorska diecéza stala metropolou a okrem toho boli zriadené aj ďalšie štyri diecézy - New York, Philadelphia, Bostom a Lousville. Druhým motívom pápežovej návštevy bola jeho návšteva Organizácie spojených národov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (53)
Obrázok blogu
(zdroj: archiv autora)

Amerika a rímsko-katolícka cirkev

Americká rímsko-katolícka časť cirkvi prežila za 200 rokov veľa. Prílivom prisťahovalcov z Latinskej Ameriky sa do nej dostáva nová krv. Je však civilizačne, duchovne aj nábožensky úplne inde ako americká spoločnosť. Reflexia minulosti neprisudzuje katolíckej cirkvi kľúčovú úlohu. Pohľad do blízkej minulosti americkej cirkvi zakalili rozsiahle starosti s následkami sexuálneho zneužívania mladistvých. Tento bod programu sa však v pláne pápežovej návštevy objavil až operatívne. O to starostlivejšie bol tento bod pripravený. Objednávka bola masívna a nedalo sa jej vyhnúť. Pápež chcel prejaviť ľútosť a otvoriť cestu do budúcnosti. Americká občianska spoločnosť priviedla aj rímskokatolíckych veriacich k zrelému postoju voči vlastnej hierarchii. Odsúvanie riešenia problémov dobehlo bostonského kardinála Bernarda Lawa ako prvého. Denník Boston Globe sa preslávil svojim titulkami so slovnými hrami s menom kardinála znamenajúce v preklade zákon: „Lawless Law" - bezprávny Law. Je to ojedinelý prípad v rímskokatolíckej cirkvi. Dôslednosť a zrelosť občianskych postojov radových veriacich usvedčila kardinála z klamstva a podvádzania. Išlo podľa neho o klamstvo s dobrým úmyslom utajenia problémov s čudnou sexuálnou praxou vlastného duchovenstva. Daň však bola krutá. Platili ju maloletí členovia, ktorí sa s dôverou, ktorú zverili svojim duchovným pastierom dostali do celoživotných problémov. Z medzináboženského hľadiska bolo významné stretnutie s ostatnými náboženskými komunitami či stretnutie s pracovníkmi škôl a univerzít na Katolíckej univerzite vo Washingtne. V predvečer židovskej Veľkej noci malo zvláštnu príchuť stretnutie v New Yorkskej synagoge.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sexuálne škandály

Pri pohľade na stretnutie vo Washingtone s piatimi obeťami sexuálneho zneužívania kňazmi sa americká verejnosť dočkala mediálnej satisfakcie. Následné interview, ktoré 17. apríla poskytli traja z nich televízii CNN vyznelo veľmi hodnoverne a konštruktívne. Na slová jednej z obetí, že v cirkvi sa týmito udalosťami ukázala jej hlboká a vážna nemoc - použil slovo rakovina - pápež reagoval s pohnutím. Pri verejných vyjadreniach Benedikt XVI. otvorene hovoril o rane, ktorú cirkev a jej dôveryhodnosť utrpela. Prosil obete o odpustenie no jedným dychom hovoril aj o potrebe dôverovať kňazom a biskupom. Verejný prísľub, že sa v budúcnosti už nič podobné nestane bol určite myslený úprimne. Je otázkou či Benedikt XVI. má vo svojej moci jeho dodržanie. Jednoznačné vyjadrenia, kedy Benedikt XVI. vyhlásil, že už nebude možné aby pedofili mohli byť v budúcnosti kňazmi bolo komentované s neskrývaným zdesením. Ako je možné, že to doteraz možné bolo? Dobromyseľní optimisti ako napríklad americký vatikánsky analytik a korešpondent John Allen hovorili o tom, že je lepšie takéto vyjadrenie počuť neskoro ako nikdy. Kritického poslucháča však takéto odpovede uspokojiť nemuseli. Výpovede dvoch mužov a jednej ženy, ktoré zažili sexuálne zneužitie zo strany katolíckych kňazov boli však veľmi silné a presvedčivé. Pápež ich poprosil o odpustenie a oni boli zarazení a dojatí. Kto zažil niekedy silu osobného stretnutia s pápežom, môže dojatiu a presile takéhoto zážitku porozumieť. Obete pri opisovaní svojho stretnutia a reprodukcii rozhovoru s ním neskrývali dojatie. Dostali toľko času, koľko chceli, aby vyrozprávali vlastné príbehy. Pápež mal ich osobné rozprávania naštudované. Neboli to náhodné stretnutia. Nemecký pápež je dôsledný.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Názory na to, či Benedikt XVI. túto problematiku zvládol sa budú ešte dlho líšiť. Jedno je však isté - čelil tomuto problému tak ako vedel a určite ho nezľahčoval. Verejných vyjadrení odsudzujúcich sexuálné škandály, v ktorých figurovali kňazi, podľa amerických katolíkov bolo pomerne veľa. Americký občan je však zvyknutý klásť nepríjemné otázky, na ktoré musia odpovedať aj najmocnejší. Pre takmer 70 miliónov amerických katolíkov gestá dobre stráženého pápeža neboli celkom transparentné. Stretol sa s piatim obetami, boli ich však tisíce. Komentátori sa preto snažili mieru uspokojenia katolíckej komunity relativizovať jej veľkosťou a rozmanitosťou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rozmanitosť alebo dve rímsko-katolícke kultúry

Faktom je, že americká cirkev zaznamenala za posledných 5 rokov veľký odliv práve tej časti veriacich, o ktorý by americká rímskokatolícka oficiálna cirkev mala najväčší záujem - rodených Američanov. Prílev latinsko-amerických katolíkov s ich sklonom k ľudovej zbožnosti, miestnym magickým náboženským tradíciám a nekritickej úcte k autoritám sa javí ako ťažká úloha spoločenskej, kultúrnej ale aj cirkevnej inkulturácie. Práve preto sa vytvárajú v Spojených štátoch ako keby dve komunity, ktoré navzájom nemajú o čom komunikovať. Anglofónna a hispánska časť majú tak odlišnú predstavu o fungovaní cirkevnej komunity, že sa tieto rozdiely môžu časom premietnuť do pomerne zaujímavých polemík o úlohe ženy v cirkvi, o zodpovednosti hierarchie, o predstave o kňazskom úrade či kritickom resp. nekritickom vnímaní cirkvi ako takej. Mnohé legitímne otázky, budú pravdepodobne s rôznym akcentom vznášané v obidvoch častiach amerického katolicizmu. Práve téma imigrácie má podľa pápeža sociálnu, morálnu a ľudskú dimenziu. Vyžaduje si krátkodobé kroky ale aj dlhodobú stratégiu. Niekde v pozadí je však aj fakt, že mladých ľudí, ktorí sa rozhodujú pre cirkevnú profesionálnu dráhu je viac v komunitách prisťahovalcov. Veľkú úlohu tam určite zohrávajú aj sociálne motívy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Benedikt v New Yorku

Stretnutie pápeža v New Yorku v sobotu a v nedeľu malo svoje vrcholy pri návštevy katedrály Svätého Patrika, tichého pokľaknutia na Ground Zero a pri poslednej bohoslužbe na baseballovom štadióne pred 60000 prítomnými veriacimi. Moderný štadión legendárnych Yankeeov povzbudzoval veriacich k tomu, aby nestrácali srdcia a vieru pri pohľade na príkoria, nepriateľstov a škandály. Skutočná sloboda je podľa pápeža v odovzdaní sa Bohu. Tí ktorí sa odovzdajú Bohu nemusia potom čeliť falošnému triedeniu a dichotómii medzi vierou a politickým životom. Nadšené davy, jasajúci veriaci a zábery plné nadšenia nenechávali pozorovateľov na omyle. Aj v Amerike je dosť veriacich, ktoré sa chcú pápeža dotknúť bez ohľadu na to, či sa v ich živote zajtra niečo podstatné zmení. Túto úlohu náboženského symbolu pápež zvládol. Média komentovali jeho vystupovanie ako príjemné, srdečné a uhladené. 

Ľudské práva a úloha OSN

Druhým cieľom pri „dobývaní" Ameriky bolo vystúpenie Benedikta XVI v sídle Organiácie spojených národov. Okrem cirkevného sa teda v jeho programe objavil aj tento výsostne politický no predsa len univerzálny akcent. Posolstvo v OSN zaznelo z úst Benedikta XVI v piatok 18. apríla tesne predpoludním miestneho času. Hovoril o úlohách OSN a premietol ich ako paralelu toho, čo vo svojom misionárskom pôsobení kedysi robila Cirkev. Ľudské práva sa podľa pápežových slov premietajú do rešpektovania spravodlivosti aj zo strany zákonodarcov. Súčasťou ľudských práv je aj náboženská slobda. Tá má podľa jeho slov dve dimenzie - individuálnu a spoločenskú. Otázka otvorenia možnosti verejného praktizovania vlastnej viery smerovala tam, kde to také samozrejmé nie je. Témy ako náboženské vzdelávanie, bohoslužby, zhromaždenia a právo šíriť náboženské informácie zneli sympaticky. Náboženská sloboda je podľa Benedikta XVI. čosi viac ako len možnosť zájsť na bohoslužby. Veriaci ľudia majú mať právo podľa svojho presvedčenia budovať aj svoj sociálny systém či usporiadanie spoločnosti.

Pápež sa prezentoval ako partner spoločenstva národov a videl v pôsobení rímsko-katolíckej cirkvi a OSN veľa spoločného pri hľadaní odpovedí na spoločné výzvy a úlohy. Ostáva otázkou, či to komunita zhromaždená v hľadisku OSN vnímala podobne. Diskusia na túto tému sa nekonala. Benedikt XVI. Ameriku neobjavil. Amerika však zrejme objavila jeho. Neobišiel žíadnu vážnu tému - iniciatívne komentoval aj svoje mladé roky v Hitlerjugend - , bol korektný a bol príjemným spoločníkom, ktorý uspokojil náročných novinárov aj srdečných jasajúcich návštevníkov spoločných stretnutí a bohoslužieb. V Amerike je to dôležité. A nielen tam.

Miroslav Kocúr

Miroslav Kocúr

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  235
  •  | 
  • Páči sa:  1 260x

Som pedagóg, manažér a teológ mimo cirkevnej služby. Aktívny občan. Od roku 1995 som aktivny ako učiteľ ZŠ, SŠ či VŠ a manažér vo svete formálneho aj neformálneho vzdelávania, NGO a podnikania. Od roku 1995 do roku 2003 som pôsobil v pastoračnej službe na Slovensku aj v zahraničí ako rímskokatolícky kňaz. Mám dve krásne a zdravé dcéry a jednu manželku. Som zakladajúcim členom PS a odborníkom pre vzdelávanie. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáSpoločnosťTodayWEEKTheology TodayMK WeeklyScripturesListáreňNechceme sa prizeraťOral HistoryZo školských lavícEpigramiáda

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu