Dnes som našiel v spravodajstve opäť správu, ktorá ma zarazila. Zrážka dvoch superáut spôsobila smrť 34 ročnej matky. Ostala po nej sirota. Desaťmesačný chlapček. Určite som zaujatý. Sám posledné roky vozím v aute, kočíku, na chrbte či na rukách malú dcérku. Čo keď tam budem nabudúce stáť ja?
Nebojím sa zabijakov typu Harmana. Je mi nevoľno, keď čítam ako ho niektorí ľudia považujú za hrdinu a zdá sa mi, že sa v dnešnej Európe niečo čudné deje. Sociológovia to síce konštatujú, že časy ekonomických kríz prebúdzajú v ľuďoch túžbu po hľadaní konkrétneho vinníka. Nachádzajú ho v tých iných: cigánoch, cudzincoch, Afričanoch, moslimoch... Preto je len pochopiteľné, že Nicolas Sarkozy aj Harman budú mať svojich obdivovateľov.
Prečo je lacná xenofóbia a z nej prameniaca agresivita ľahkou zbraňou frustrovaných nebudem dnes rozoberať. Sám som dnes menšinou v cudzom meste a sused nám nadáva do cigánov so sovietskou mentalitou. Varíme si ráno kávu. Púšťame si v našom byte vodu a to ho ruší. V Štrasburgu. Sused je domáci a pochádza kdesi z Burgundska.
Jeho terčom je aj rodina univerzitného profesora štrasburskej univerzity. Čech, ktorý má dve malinké dievčatká Terezku a Barborku. Vraj búcha dverami. Sused nás so svojím savoir faire et vivre posiela do karavánov. Le Pen a Sarkozy majú kde loviť. Európa ešte uvidí, kto tu je pán. No nebojím sa ho. Oznámili sme jeho vyčínanie aj polícii. Francúzsky policajt nám povedal, že aby bol niekto xenofób, musí nám nadávať do špinavých arabov alebo židov. Gitanes (cigáni) nie je xenofóbna nadávka. Veľmi ma to upokojilo. Zvykám si na rolu neprispôsobivého suseda...
Bojím sa však zabijakov ktorí lietajú po slovenských cestách. Nezapisujem si príhody s "veľkými autami" zo slovenských diaľnic a parkovísk. No príbeh z Košíc vo mne oživil všetky spomienky. Na renaulte predbieham na diaľnici za Trenčínom. Áut v pravom pruhu je veľa, idú okolo 100km/h. Ja mám pred sebou iné autá, ktoré podobne ako ja predbiehajú. Idem okolo 140 km/h. Za mnou tesne pribrzdí vo veľkej rychlosti blikajúci veľký čierny mercedes s banskobystrickou značkou. Predbehne ma sprava. Myšičkou medzi kamiónmi, ktoré práve predbieham. Prešmykne sa predo mňa a prudko zabrzdí. Mám čo robiť aby sa naša mladá rodina nezabila. Vystrašene zatrúbim. Manželka ma "upokojuje": „Nechaj ho tak, nevidíš, že to je blázon a nejaký mafián? Chceš aby ťa zastrelil alebo zdemoloval auto?“ A takých príbehov ona pozná veľa. Venuje sa profesionálne občianskemu právu. Odvtedy sa čiernym autám s blikajúcimi svetlami bez slova vyhýbam. Nechcem skončiť takto:
Pred rokmi sa mi stalo niečo podobné v Petržalke. Na križovatke sa dvom mladíkom niečo nevidelo. Mysleli si, že budem odbočovať vľavo. Bolo to na križovatke na Jasovskej, kde málokto, kto odbočuje vľavo dáva smerovku. Ja som však pokračoval rovno. Mladíkov nasrdilo, že stratili cenných 20 sekúnd. Otočili sa o 180 stupňov. Na svojom červenom Cliu ma predbehli, zabrzdili predo mnou, vyskočili z auta a kopali do dverí, blatníkov, do spätných zrkadiel, okien a nepríčetne kričali. Vedľa mňa sedel Douglas. Prišiel deň predtým z USA s celou rodinou aby u nás v škole rok učil. Bol to jeho prvý kontakt so slovenskou petržalskou realitou. Keď som zaparkoval pred školou, ešte sme sa triasli. Chytili sme sa za ruky, krátko sme sa pomodlili a zhlboka sme si vydýchli. Keď som zisťoval, komu patrí auto, policajti mi povedali:"Nechajte to tak ak nechcete mať problémy. Auto je registrované na jednu SBS-ku". Nechal som to tak. Mám mladú rodinu. Ani toto nie je ojedinelý príbeh.
Na pozadí toho, čo som čítal v dnešnom spravodajstve zo Slovenska by sa malo podľa mňa investovať viac do ochrany pred takýmito každodennými potenciálnymi zabijakmi. Riešením sú kamerové systémy ako aj zákonné úpravy umožňujúce okamžité opatrenia - vysoké pokuty, zvýšené trestné sadzby... - ktoré vyčínanie arogantných vodičov zastaví a ostatných grázlov účinne vystraší. Prepočítal niekto, či by takéto riešenie nebolo náhodou aj lacnejšie ako nové škorpióny? O vyššej pridanej hodnote pri pohľade na počet obetí na našich cestách ani nehovoriac.
Dnes sa slušní vodiči boja cestných pirátov na veľkých autách. Uhýňajú sa, nechajú ich vyčínať. Lebo: „Však sú to mafiáni, nebudem si komplikovať život.“ Polícia potrebuje viac hrdosti a vedomia, že pomáha slušným ľuďom. Niekedy mám však naozaj pocit, že ju platí mafia. Investícia do škorpiónov je vlastne jej krížovým financovaním... No neoznámim to. Mám predsa rodinu. A tej slovenskej polícii verím asi ešte menej ako polícii francúzskej. Som xenofób?
