Ak teológia ašpiruje na titul vedy, musí ostať otvorená novým záverom. Inak bude len ideológiou, ktorá pestuje "štábnu kultúru" a jej dvorní ideológovia len v duchu inkvizičných tradícií dokazujú, čo je potrebné dokázať. Odborná akademická diskusia ako aj spätná väzba "z terénu", kde zaznieva vox populi, vox Dei, sú dôležitými nástrojmi ako sa teória - vieroučné pravdy - a prax - pastoračné riešenia - navzájom majú podporovať.
V prvom texte tejto minisérie teológ Hans Küng pomenoval tri témy, ktoré by sa podľa neho mali stať pre pápeža Františka predmetom intenzívneho záujmu a riešenia. Je pravdou, že pápežská neomylnosť je presne zadefinovaná pre oblasť vierouky a mravnej náuky cirkvi. Bežné vnímanie však ukazuje, že slovo pápeža má váhu aj v iných oblastiach. Je to predsa... pápež. Ako to vidí františkán Richard Rohr? (mk)
“ TOP osobnosť (človek na vrchole) sa nikdy nemôže mýliť”
Pamätám si ako som bol totálne šokovaný, zranený a zmietaný nesúhlasom, keď som prvýkrát pred niekoľkými rokmi počul toto konštatovanie od istého firemného konzultanta. Až po tom, čo som sa ho na to opýtal aby mi to vysvetlil, bol som nakoniec donútený aby som ustúpil a váhajúc s tým aj súhlasil.
Týmto konštatovaním majú experti na riadenie na mysli to, že keď CEO, zakladateľ alebo prezident akejkoľvek organizácie prezentuje akékoľvek verejné vyjadrenie alebo opatrenie, musí byť ako také prijaté. Jednoducho je pravdivé a dôkazné bremeno o jeho neplatnosti sa nachádza inde. Je to jednoducho danosť, na ktorú je potrebné odpovedať, doladiť, zmeniť alebo dokázať jej neplatnosť. Nikdy nemôže byť jednoducho prehliadnutá tak, ako keby sa nikdy nestala. Ak sa o to pokúsite, vyznie to veľmi naivne dokonca aj vtedy, ak sa pri tom cítite silný a dokonca aj vtedy, ak máte nakoniec pravdu. Dokonca aj vaše zvolanie “On/ona sa mýli!” musí byť podopreté vyššou úrovňou argumentácie a konania na vašej strane. V tomto zmysle to platí. Tí “hore” sa nikdy nemýlia. Stále určujú agendu, dokonca aj tým, že proti nej bojujeme.
V mojom tajnom svete som bol vždy presvedčený, že toto je jediný skutočne užitočný význam pápežskej neomylnosti. V tomto zmysle mal Prvý Vatikánsky koncil úplnú pravdu a v tomto zmysle je pápež František určite neomylný.
Začnem týmto snáď kontroverzným ideálom pretože si myslím, že svet nedávno prijal od Františka niekoľko neomylných konštatovaní. Navždy tým zmenil katolícku konverzáciu. Nikdy už nebudeme môcť ísť úplne späť. Nikto už nemôže povedať, že platne zvolený pápež so všetkým, čo to implikuje v kohokoľvek mysli, nepovedal to, čo František povedal v tomto rozhovore. Tieto veci budú citované ešte dlho. Sú už súčasťou dát, ktoré majú autoritu podobne ako evanjeliá a je potrebné ich brať do úvahy.
Neurobil to až tak v zmysle doktrinálnych alebo morálnych tvrdení ale jednoducho len v zmysle radikálnej zmeny štýlu, osoby a dôrazu, ktorý v sebe nesie “ironicky” obrovskú substanciu. Raz tu máme pápeža, ktorý hovorí osobne, čestne, pastoračne, bez toho aby sa hral na slovíčka. Pápež, ktorý je zraniteľný! Počuli ste už niekedy o tom? Dovolila toto už história niekedy predtým? Historický záznam hovorí snáď len o prípade kedy pápež Peter povedal, „Pane odíď odo mňa, lebo som hriešny človek“ (Lk 5,8).
Keď sme počuli taký srdečný rozhovor od Petrovho zástupcu – zdá sa, že takto sa František chce prezentovať a chce, aby bol známy takto. Ako si chcete s niekým tykať a hovoriť pokorne ak vám bude povedané, že ste „zástupcom Krista“? Toto je bremeno, ktoré unesie len celé Kristovo telo a nejakým spôsobom ho musí niesť každý kresťan. Dokonca aj Ježiš sám je považovaný za „hlavu“ tela (Ef 5,23) a nie za celé telo, avšak pápež prekonal samotného Krista tým, že je jeho plným zástupcom. Toto je arogancia, ktorú nemôže uniesť žiaden jednotlivec, dokonca aj ak by sa o to snažili a dokonale to predstierali. Nemusíte ich preto nenávidieť, snažili sa len dôsledne postupovať podľa toho nemožného scenára, ktorý im bol daný.
Františkov spôsob komunikácie je nepápežský a budí obavy u tých, čo majú pocit, že pápež im dlhuje absolútne odpovede a dokonalú istotu o všetkom – a majú na tieto absolútne odpovede úplné právo. Teraz máme pápeža, ktorý pozná svoju úlohu: byť pastierom, priateľom, spoločníkom na ceste či chirurgom v „poľnej nemocnici po namáhavej bitke“.
František ide však ešte ďalej, dokonca tak ďaleko, že hovorí: „Ak niekto má odpovede na všetky otázky – to je dôkaz, že s ním nie je Boh. To znamená, že je falošným prorokom, ktorý používa náboženstvo vo svoj prospech.“ Bratia a sestry v cirkvi, my musíme vedieť, že týmto spôsobom učenia nás František vracia po storočiach „dekadentného tomizmu“ a post-osvieteneckého racionalizmu k biblickému géniovi, ktorého voláme viera, ktorý je stále našim najväčším darom tomuto svetu. Zrelá viera bude navždy balansovaním medzi tým čo vieme a tým čo nevieme, bude to hovorenie s neschopnosťou čokoľvek povedať, hlboká istota skombinovaná s rovnako hlbokou pokorou, toleranciou a trpezlivosťou.
Avšak František ide ešte ďalej: „Rizikom hľadania a nachádzania Boha vo všetkých veciach je potom snaha vysvetliť príliš mnoho, povedať s ľudskou istotou a aroganciou: „Boh je tu.“ V tom momente nájdeme len boha, ktorý zodpovedá našim mieram. Správny je postoj Sv. Augustína: Hľadaj Boha aby si ho našiel a nachádzaj Boha aby si ho vždy naďalej hľadal.“
František je naozaj skutočným tradicionalistom tým, že neponúka nové doktríny a mravouku, ale nové cesty poznania, ktoré je hlboko formované evanjeliom. Doteraz, katolicizmus široko zdôrazňoval metafyziku („čo si myslíme, že vieme“) a vážne zanedbal epistemológiu („Ako presne vieme to, čo si myslíme, že vieme?“). František toho nehovorí veľa o tom,čo treba vidieť (čo by naše dualistické mysle len popierali a odmietali) ako skôr nás učí to,ako vidieť a čomu máme venovať pozornosť. Istým spôsobom nám hovorí, že skutočné dívanie sa je dívanie sa očami lásky a milosrdenstva. A toto je kresťanstvo samotné.
František sa stal živým a šťastným pozvaním celého ľudstva dokonca aj za príliš tesnými hranicami kresťanstva, namiesto vylučujúceho vyhadzovača stojaceho pri stále otvorených bránach neba. Už len v tomto zmenil pápežstvo – možno navždy. Bude veľmi ťažké sa úplne vrátiť. Áno, je to pravda, ten hore sa nikdy nemôže mýliť. Pápež je stále istým spôsobom neomylný.
Richard Rohr | 24. september 2013
Františkán Richard Rohr, známy autor a speaker, zakladateľ Centra pre akciu a kontempláciu v Albuquerque, N.M
