Pozoruhodné príbehy Magdalény Vášáryovej a Róberta Bezáka ma inšpirovali. Je to naozaj tak. Osobné a profesionálne vzbudzujú v ľuďoch rešpekt a úctu. Ich pomoc si preto mimoriadne cením. Všetko, čo sa mi doposiaľ podarilo sa udialo vďaka dôvere ľudí. Vzájomná dôvera je mimoriadne dôležitá. Je to ten najväčší vklad, s ktorým sa do verejného života vstupuje a ktorý pri práci s ľuďmi máte.
Chcem pomáhať vo svete vzdelávania práve učiteľom a deťom, všetkým, ktorí potrebujú podporu pri svojom rozvoji, raste a v hľadaní nových odpovedí na nové životné situácie a výzvy.
Magdaléne Vášáryovej a Róbertovi Bezákovi ďakujem za dôveru a podporu pri mojej kandidatúre do NR SR. Múdrosť a nadhľad sa spájajú s ich prirodzenou ľudskosťou. To je to, čo ma inšpiruje a motivuje.

Arcibiskup Bezák ma podporil, poznajúc môj životný príbeh a moju doterajšiu prácu. Ja sám som v Progresívnom Slovensku členom tímu pre vzdelávanie.
Vzdelávaniu a mentoringu mladých ľudí som sa dlhé roky venoval na stredných, vysokých školách a v mimovládnych organizáciách. Bezák, ako je všeobecne známe, bol zbavený cirkevného úradu a stal sa stredoškolským učiteľom.
Aj keď som už dlhšie profesionálne ukotvený inde, vnímam to ako sympatickú "hru osudu", že Róbert Bezák sa stal učiteľom "Náboženstva a etiky" práve na gymnáziu, ktoré som spoluzakladal a bol som jeho prvým riaditeľom. Bilingválne gymnázium C. S. Lewisa a je to neuveritetľné, že príbeh tejto školy má už 15 rokov.
S Magdalénou Vášáryovou som sa stretol prvýkrát pri spoločnom podujatí, keď sme v roku 2008 sformovali občiansku iniciatívu Nechceme sa prizerať. Tu si o nej môžete načítať viac.

Chceli sme poukázať na to, že ak arcibiskup Sokol celebruje verejne zádušnú omšu za Jozefa Tisa a čestnú stráž pri tom majú mladí muži v čiernych uniformách, ktoré nápadne pripomínali gardistické uniformy, tak ide asi o niečo iné ako o modlitbu.
Vtedy sme boli viacerí plní odhodlania a aj strachu. Strachu z toho, že neoľudácka Slovenská Pospolitosť prekrúca dejiny a s gardistickým krížom na vencoch, rukávoch aj pod krkom sleduje iné ciele ako spásu nesmrteľnej duše Jozefa Tisa.

Magdaléna Vášáryová bola vtedy poslankyňou NR SR a spolu s Luciou Žitňanskou prišla na našu prvú tlačovú konferenciu občianskej iniciatívy. Veľmi sme sa jej podpisu aj podpore našej iniciatívy tešili.
Odvtedy sa naše cesty párkrát prekrížili pri rôznych iniciatívach a aktivitách. Preto som sa na Roberta Bezáka a Magdalénu Vášáryovú obrátil.
V ich živote sa spája môj osobný profesionálny príbeh pedagóga a riaditeľa školy, ktorá sa snaží o hodnotovo orientované vzdelávanie a okrem toho aj moja občianska angažovanosť na poli otvorenej snahy o pravdivý pohľad na slovenské dejiny. Ako pedagóg a veriaci človek vnímam potrebu kritického a otvoreného pohľadu na svet okolo nás dnes ale aj v minulosti.
Ak sa pozeráme s vierou do budúcnosti, tak práve naše vzdelávacie inštitúcie potrebujú podporu ľudí, ktorí sa snažia poznanie a život v pravde nielen "ospevovať", ale sami sú prvými svedkami pravdy a presvedčenia. Svedkami, ktorí toho veľa nehovoria, ale ich slová sú kryté ich skutkami. Teoretikov si vážime len vtedy, ak vidíme, že to, čo hovoria, aj robia.
Vo svete vzdelávania, vedy a inovácií potrebujeme práve toto prepojenie poznania a života v pravde toho poznania, ktoré ako spoločnosť a jednotlivci máme. A potrebujem tam veľa ľudí, ktorí tomu budú vedieť pomôcť a toto podporné prostredie vytvoria. Moje skúsenosti z riaditeľovania, akademickej práce, práce v neziskovkách či v neformálnom vzdelávaní ma na to dobre pripravili. Nehovoriac o tom, že ako otec dvoch dcér viem, o čom hovorím.
Pri podpore nejde len o marketingový ťah. Podpora ľudí, ktorí sú známi, ale vyjadria verejne svoje uistenie, že človek, ktorý sa uchádza o dôveru iných musí sám o tom, že si ju zaslúži, presvedčiť najskôr svoje okolie. Referencia od zodpovedného človeka teda môže byť dobrými signálom a uistením o tom, že naozaj vieme, s kým hovoríme. A o čom.
Moje texty nájdete aj tu alebo tu