Je to dobrý politik, a preto vie, že musí navonok budiť dojem dobrého, bezúhonného a mravne usporiadaného človeka. Verejnosť mu jeho drobné nedokonalosti odpustí, lebo...
Náš pán premiér len stavia štadióny pre deti a pre národ. Zachraňuje dôchodcov a komármi poštípaných spoluobčanov. Zbavuje ministerstvá zlých ministrov. Vedie v médiách s mikrofónmi brilantné monológy. Volá na výlety do Bratislavy a na iné národovecky zaujímavé miesta deti, rodičov, učiteľov, starých Slovákov, mládencov aj devy.
Chráni a chráni úspešne svoju česť za poctivé milióny pred slovenskými nezávislými súdmi. Bežný občan sa ani nečuduje, že jeho premiér je akosi prednostne vybavovaný a nemusí čakať v rade. Ako Zoro pomstiteľ z nich vychádza pri známych slovenských súdnych prieťahoch v rekordne krátkych lehotách ako víťaz. On je náš premiér. Zaslúži si to.
Tí čo sú okolo neho síce klamú a bohatnú na politike aj za jeho vlády a pod jeho pozornou ochranou. Ponúkajú mu trochu črvavých ministrov, no on to stihne vždy v pravý čas postrehnúť. Čo nepostrehne a neodhalí on, to neexistuje. Médiá a tí, ktorí v nich pracujú sú mentálnym a intelektuálnym bahnom.
Vlado Užraztaký im v minulosti už aj jednu yebol. Jano Užraztaký už aj povedal úradnému orgánu, čo si o ňom myslí. Síce trochu vulgárne, no policajtka už vie, že nemala byť fajnová a mala byť rada, že sa jej vôbec prihovoril.
No a Robert Užraztaký to pomenoval odborne. Len idioti kladú otázky, ktoré naša (mo)mentálna elita za otázky hodné odpovede nepovažuje. Tí čo si nevšímajú spoločenské procesy, ktoré zmenili totalitu na liberálnu demokraciu sa musia predsa obklopiť len zlodejmi a idiotmi. A mali by si zvyknúť na otázky idiotov, ktorých vyrobili.
Nehádajte sa preto s idiotmi. Označia vás za idiota. Je čas prestať ich považovať za diskusných partnerov a zamyslieť sa poriadne nad tým ako povedať trochu domotaným občanom, že táto verejná porucha kolektívnej osobnosti veru normálna nie je. Pochopí Idiot, že je idiot? Pán premiér totiž idiot nie je. Len idioti ho už dnes neberú vážne. Percentá nepustia.
No a koho zaujíma morálka či etika vie, že tak, ako sa vo vzťahu k mravným normám správa pán premiér, sa správa zlý človek. Opakovane sa ukazuje, že byť komunistom totiž nie je stranícka príslušnosť. Je to charakterová črta. Znamienko mínus na tejto stupnici však na Slovensku nič neznamená. A Božie mlyny melú niekedy príliš pomaly.
Starobylá katolícka mravouka má však aj pre tento druh hrubej kože a ľahostajnosti pomenovanie: volá sa to opovážlivé spoliehanie sa na Božie milosrdenstvo. Sankcia je však v tomto prípade nevymožiteľná a tender sa na ňu takisto nedá vypísať. Načo aj... Ako som už povedal - starobylá, no príliš mladá pre starých Slovákov.
