Človek sa kedysi bál i počasia a vesmírnych telies. K tématizácii antropologického heliocentrizmu však ešte nedošlo. Preto také čudné "vtipy" i "otázky" - muž či žena, Boh alebo rozum, telo či duša. Okolo čoho sa točí človek. Mentálny či psychologický úlet k zdôrazňovniu tela na úkor duše či naopak je viac ako "trendy".
Okolo čoho sa "točí" človek
Stredom človeka ostáva zatiaľ falus alebo niečo v jeho blízkosti... Sú isté smery, ktoré tvrdia že stred je niekde inde. Má mikrokozmos jedno slnko alebo viac slniek? Alebo vari má každý z nás svoje slnko? Pravda bude ako inak asi niekde uprostred: aj mikrokozmos človeka je sústredený v rámci jednej galaxie. Galaxie majú svoje centrálne hviezdy. Okolo nich sa dejú určujúce procesy. V rámci galaxie je to len jedna hviezda z mnohých, no najbližšia a práve preto jediná, ktorej existencia a diskusia o nej má zmysel.
Kde je moje slnko
Všetko ostatné je len pokušenie a riskantná ambícia nájsť ešte aj iné ako najbližšie SLNKO. Kto pochopí, že stredom človeka je syntéza jeho makrokozmu, ktorého prienik s mikrokozmom sa udeje v spoločenstve i bytostnom spojení dvoch sŕdc a potom to i nejako prijateľne a zrozumiteľne vysvetlí, stane sa Kopernikom ľudského mikrokozmického veku.
Intuícia versus inštitúcia?
Zrejme nestačia intuície a ani jestvujúce inštitúcie. Stále bude výzvou ako postaviť subjektivitu osobného prežívania na objektívnu bázu. Množstvo verejne prerozprávaných príbehov jednotlivcov, ktorí budú chcieť a vedieť odmietnuť nefungujúcu teóriu dogmy. Tieto zdieľané skúsenosti prevážia aj tú najmagickejšiu inštitúciu a pravdu "tiežviery". Svet osamelých bežcov sa postupne začína posúvať smerom k svetu komunít a putujúcich karaván. Aspoň miestami. Zrejme len cez relacionalitu - novú kvalitu osobných a zodpovedných vzťahov.
Kopernikovský prevrat
sa začína tam, kde sa reflektovaná relacionalita môže inšpirovať tradičnou či apdejtovanou "Matrixovou" Trinity. Trojitá relacionalita i keď nie trinitárna. Metafora o tradičnej teologickej Trojici však môže byť dobrou pomôckou. Človek ako on, ona a ONI. Ďaleko od všetko prenikajúceho panteizmu. No bližšie k sebe ako kedykoľvek predtým. Človek sa naplno realizuje len vo vzťahu. Ten má rôzne roviny. Je intímny, obchodný, politický, duchovný. A niekde v tejto syntéze možno začne človek cítiť meno, ktoré príliš ľahkovážne vyslovoval, hoci to robiť nemal.
