Keď v septembri médiá priniesli správu, že Michal Handzuš odchádza z vedenia slovenského hokeja, zaujalo to aj českú hokejovú verejnosť. Bývalý vynikajúci útočník Michal Handzuš odstúpil z výkonného výboru Zväzu slovenského ľadového hokeja, dôvodom bolo rozhodnutie zväzu, že nebude brániť Slovákom hrajúcim v ruskej Kontinentálnej lige (KHL) reprezentovať.
Vieme, ako táto polemika pokračovala. Alibizmus vedenia dosiahol zatiaľ svoj vrchol keď nepovolali hokejistov hrajúcich v KHL vraj kvôli tomu, aby nespôsobili v kabíne napätie a nie kvôli agresii Ruska na Ukrajine.
Kým Lotyši získali medaily aj bez hráčov z KHL a ostatní medailisti tiež, slovenská verejnosť dostala ďalší námet na diskusie. Prečítali sme si v médiách správu o tom, že asistent trénera Craiga Ramseyho Andrej Podkonický ide pôsobiť ako asistent trénera do KHL. Konkrétne do klubu Avangard Omsk. Medailón sumarizujúci jeho kompetencie, ako ho uvádza na svojom webe budúci klub je samozrejme pre Andreja Podkonického lichotivý. V Omsku sú presvedčení, že kúpili dobre: „Hľadali sme progresívneho trénera s perspektívou a schopnosťami, ktoré vyžaduje dnešný štýl hry, aby pracoval s obrancami. Podkonický sa stal dvakrát majstrom Slovenska, má bohaté skúsenosti s reprezentáciou a bronzovú olympijskú medailu.
Pracoval ako asistent aj hlavný tréner, špecializuje sa na rozvoj obrancov a trestné strieľanie. Veľa času venuje analýze videa, taktike, rád pracuje s mladými hráčmi. Dôležité je aj to, že hral v Rusku, ovláda ruštinu a angličtinu. Podpisom Podkonického sme doplnili náš trénerský káder,” uviedol pre oficiálny klubový web generálny manažér Anton Kurianov.
V iných textoch sme sa mohli dočítať, že ak chcete byť ruským agentom, nemusíte byť ani komunistom ani eštébákom. Stačí byť napríklad prezidentom IIHF. Tento text píše o KHL aj v súvislosti s tým, že v KHL kedysi hrával aj slovenský klub. Dozvedáme sa, že Rusov nezaujímal Slovan Bratislava, chceli ho mať v ruskej lige. Bola to vlastne len jedna z úspešných operácií hybridnej vojny na ceste k budovaniu proruských "nálad". Robia to stále "dobre".
Ramseyho asistent Podkonický ide "trénovať" do KHL. Je to naozaj poučný rozhovor o IIHF, Rusku a hokeji ako nástroji zahraničnej politiky.
Snaha povedať a chladnokrvne obhájiť, že pracovať v „hokeji“ je práca ako každá iná budí pri počúvaní vysvetlení niektorých našich hráčov či trénerov dojem pragmatizmu. Netreba vraj miešať politiku a šport. Lebo predsa aj v NHL hrajú Rusi. Hokejisti a tréneri podobne ako ostatní ľudia zabezpečujú svoje rodiny. Verejnosť dáva v tomto väčšinovo za pravdu tým, ktorí to vidia takto jednoducho a na prvý pohľad vecne, lebo o nič iné ako o šport vraj nejde.
Bezohľadnosť tohto uvažovania prežívam vždy znovu na hodinách vyučovania našich detí v online platforme vzdelávania pre ukrajinské deti, ktoré nemôžu chodiť do školy a kde od januára pomáham ako pedagóg.
Zo škôl ich vyhnala vojna. Ich školy zničili alebo okupujú ruské vojská, ich otcovia nemôžu vycestovať, lebo musia byť pripravení pomáhať pri obrane Ukrajiny a deti sa pripájajú na online vyučovanie premenlivo z 26 krajín z celej Európy ale aj z Kanady a USA, kam utiekli za mierom, zázemím a pokojným životom. Práve tam, ďaleko od domova a bez otcov niekoho majú, alebo im bol niekto schopný a ochotný pomôcť. Len na Slovensku sú desatisíce utečencov, ktorí nemôžu pokojne pracovať a ich deti pokojne chodiť do školy, lebo ruský prezident si robí svoju prácu tak, že vedie agresiu a velí okupácii susedného štátu. Skoro desaťtisíc ukrajinských detí nechodí ani na Slovensku do školy a pripája sa na rôzne platformy, ktoré im umožňujú ostať v kontakte s ich domovom a ponúka im aspoň čiastočne mentálnu pohodu a bezpečie.
Na pozadí tejto momentky sa preto pokojná práca slovenských profesionálov v KHL javí ako bezohľadnosť a cynizmus.
KHL je propagandistický stroj Kremľa od úplného začiatku. Je to zrejmé aj medzinárodnému hokejovému hnutiu. Akákoľvek snaha o zdôvodnenie toho, že naši hokejisti a tréner Podkonický v Rusku bude len pokojne pracovať naberá inú dimenziu, ak vidíme milióny utečencov ale aj vnútorných migrantov alebo tzv. internally displaced persons. Tí museli utiecť preto, lebo Rusi ich nenechajú pokojne pracovať a hrať trebárs aj futbal či hokej pred ich domom alebo na školskom ihrisku.
Ako ruské hokejové kluby miešajú šport a politiku ukazuje jednoduchá ilustratívna fotografia klubového citylight-u z Petrohradu. Hovorí: "Hokej je naša zbraň". My môžeme dodať, že v hybridnej vojne je takto zapojený ako zbraň aj hokej. A že v ruských uniformách sa v ruskej špeciálnej operácii angažujú aj hokejisti. Ako maskáče používajú športové dresy KHL alebo rovno ozajstné maskáče.
Sloboda, rovnosť a demokracia ako hodnota znamená aj základný pocit solidarity pri obrane liberálno-demokratických ideálov. Tých ideálov, ktoré dovolili Michalovi Handzušovi či Alexejovi Ovečkinovi pracovať v NHL. Na ospravedlnenie aktuálneho pôsobenia slovenských hráčov a trénerov v KHL nateraz neexistuje dôvod.
Ten vyvstane až vtedy, keď Rusko ukončí vojnu tým, že sa stiahne za hranice Ukrajiny pred okupáciou Krymu v roku 2014 a keď ruskí demokrati a medzinárodná demokratická verejnosť nájde cesty ako postaviť vinníkov a lídrov agresie pred medzinárodný tribunál. Obnova Ukrajiny a Ruska potom bude môcť začať. Možno aj súčasne. Vtedy by si mali ísť do Ruska zahrať hokej všetci. Potom to bude šport a práca ako každá iná.
Dovtedy títo naši slovenskí „pracujúci“ v KHL musia naraziť na jednoznačné odmietnutie. Zahraničné angažmán v ruskej lige sú dnes krvavé peniaze a tento bezohľadný cynizmus si nič iné ako odmietnutie nezaslúži. Dilema, kto postupuje správne, je falošná. Pravda nie je uprostred.
Aj preto Michal Handzuš z výkonného výboru hokejového zväzu musel ukázať kadiaľ vedie cesta. A Lotyši ukázali, že medaila sa dá získať aj bez hráčov KHL. Otázka neznie tak, či je správne dnes mať angažmán v KHL alebo nie. Otázka znie, či poznáme interpretáciu známeho imperatívu „nezabiješ“ a či jeho interpretáciu vieme správne identifikovať aj v prípade falošnej snahy tvrdiť, že hrať len hokej nič neznamená. Lebo dobre vieme, že v Rusku zďaleka nejde len o hokej.
Hokej bol, je a ostane ruskou propagandistickou zbraňou. Už to vedia mnohí. Michal Handzuš a iní to už povedali aj nám. Myslime prosím na deti. Ukrajinské aj naše deti. Budúcnosť sa začína dnes.
Pravdu bude mať Michal Handzuš a jeho hodnotovo pevný postoj. Preto je profesionál. K výbave každého odborníka a profesionála neoddeliteľne patrí aj férové a ľudsky dôstojné a zrelé konanie v každej situácii a voči každému. Aj za cenu momentálnej nepohody z „menšinového“ postoja ako ceny jeho osobnostnej integrity. Je to naozaj hodnotová otázka.
