Slováci vraj volia emotívne. Preto toto.

Písmo: A- | A+

Toto nie je náhoda, že k úspechu a moci sa ide cez plagiáty, lži a skratky. Tento proces, na ktorý sa dívame takpovediac naživo významne poznačí publikum.

Každý volič volí emotívne. Aj ja? Volili ste vy alebo niekto vo vašom okolí niekoho, koho nemá rád alebo sa mu nepáči? Mám takú kamošku, čo mi povedala: „Teba poznám, si super. Ale Truban sa mi nepáči. Teba by som volila. Ale Trubana nie. Nie je mi sympatický?“ Ak vás zaujíma, kto u nej vyhral, tak sa podržte. V súťaži krásy som síce vyhral súboj s Michalom Trubanom, no prehral som ho s Borisom Kollárom. Tak len tak, aby ste vedeli. Mám medzi kamarátmi ľudí, ktorí volili Borisa Kollára a jeho rodinu.

Správny chlap

 Vychádza mi to tak, že u nás ľudia volia čudných ľudí. Normálni (od slova "norma" viď Slovník slovenského jazyka) ich nudia. Lebo stranícki populisti a klamári prezlečení za spasiteľov a vodcov miešajú lepšie "drinky". Všetkých pozatvárajú do väzenia, alebo ich potom pustia. Na jedných pošlú NAKA na iných fotografické komando do Cannes. No aj tých, čo emotívne volili Dzurindu bolo menej ako tých, čo volili v roku 1998 Mečiara. V popularite a súťaži krásy Dzurinda nevyhral nad Mečiarom ani vtedy, keď vyhral voľby. Lebo Mečiar povedal, že keď sa Dzurinda mydlí na hrudi, tak má penu na chrbte. To on, a LENon je poriadny hrubokrký ramenatý chlap. Správny slovenský ukričaný hrmotný chlap, muž, záchranca a vodca. Stelesnenie všetkého, čo o mužovi v televíznej debate v nedeľu predpoludním chcete vedieť a ako o ňom, o "vodcovi", sníva pani Saková, kedysi rodina SMER. Len žiadne úvahy.

Slovenská Trojka
Slovenská Trojka (zdroj: DennikN)

 Volebné programy sa nečítajú, len odpisujú. Voľby s niekoľkými eventovými politickými agentúrami s prémiovým členským či fiktívnym členstvom nevadia ani bojovníkovi proti korupcii a klientelizmu. Čo na tom, že sme zmenili politiku na reality show. Hlavne, že to ide tradične, prorodinne, úprimne. A srdečne. Ani odvaha klamať nechýba. Tu úsmev, tu slzy, tu rozhorčenia a trasúci sa hlas. Mohutná gestikulácia a mocný hlas podobný však viete akému hlasu je výhodou. Vždy. Alebo skoro vždy. Reality show: Povedz väčšie hocičo, vyhráš. Zdá sa mi? Preháňam?

Mať rád rozum a zrelosť

Sledoval som v nedeľu večer politickú reláciu Anne Will na nemeckej stanici ZDF. Rozprávali sa tam s juniornou aktivistkou Luisa-Marie Neubauer (1996) , ktorá sa tešila z odmietnutia klimatického zákona ústavným súdom v Karlsruhe. Kandidát CDU/CSU Armin Laschet sa s ňou pokojne bavil, argumentoval a moderátorka aj ďalší účastníci diskusie sa vecne rozprávali o tom, a aký bude ďalší postup a prečo to CDU nemá také jednoduché ako nemeckí zelení. Prečo to hovorím?

Anne Will politická talkshaw A. Laschet a Luisa Neubauer
Anne Will politická talkshaw A. Laschet a Luisa Neubauer (zdroj: Frankfurter Rundschau)

V Nemecku sú ľudia, čo mali roky radi Angelu Merkelovú. Je kancelárkou už 16 rok. No pozrite sa milí Slováci a Slovenky ako vyzerá. Nosí stále nohavicové kostýmy. Nie je to ani miss ani modelka. Vyhrala by nejakú slovenskú ľudovú cenu?

Angela Merkelová
Angela Merkelová (zdroj: NYT)

No ani nemecký volič a volička nebudú voliť niekoho, koho nemá rád. Mať rád rozum, nadhľad a kompetentný prístup je tiež emócia. Je možné voliť s emóciami a voliť rozumnú političku. Prečo to slovenský volič rád nemá?

Nuž je to logické. Lásku k poznaniu a múdrosti sa nám treba naučiť najskôr pestovať, ak si ju chceme vážiť. Alebo si ju čo i len všimnúť. "My" máme radi plagiátorov, nie skutočných autorov. Šikovnosť pri podvádzaní v škole na zemepise či matike sa osvedčila. Odpísali aj diplomovky. Merali potom percentá autentického textu. Vlastného. Taká bola doba. Tituly nevrátili, ľudia ich nezvolili s titulmi. Prečo museli klamať, aby mali tituly, za ktoré sa dnes nehanbia a ktoré nepotrebovali nevysvetlili. Klamať je také prirodzené, že to nevadí.

Zápas bezdomovca a nemajetného. Naši expremiéri.

Hnevá ma fakt, že nám tu tridsaťdva rokov po Novembri89 vyvádzali v parlamente nemajetný expremiér s iným expremiérom takpovediac bezdomovcom. Chudák nevie v ktorom penthouse či zámočku oligarchu bude kedy spať a komu má platiť tučné nezverejniteľné nekomerčné nájomné. Najznámejší slovenský bezdomovec sa volá Robert Fico. A bol tam s nimi ešte jeden expremiér s hlasom podobným jeho bývalému šéfovi. Odvolávali také dievča bez šperkov a bez hodiniek. Ministerku, čo im kamarátom pomôcť nechce. Komu veríte vy? Kde je norma?

Foto je len ilustračné
Foto je len ilustračné (zdroj: DennikN)

Toto je výsledkom drobnej politickej práce štandardných demokratických politikov s ľudskými zdrojmi alebo niečomu nerozumiem? Lebo za toto komunistickotradičnoprorodinné divadlo by som ako nesprávne veriaci, feťák, heretik, kacír, mimoparlamentný amatérsky politik a ešte k tomu sociálny liberál fakt nerád niesol zodpovednosť. Ale kľudne to môže byť aj moja vina. Ak by to teda bolo možné. Však za čo dnes už nemôžu progresívci? Pozdravujem do "časopisu", kde sa nehanbia za svoje hodnoty, ale mali by sa. 

Nehanbia sa. Mali by sa.
Nehanbia sa. Mali by sa. (zdroj: život)

Generačná výmena

Mám zopár kamarátov, čo hovoria, že treba počkať, že sa to zlepší. Vraj generačnou výmenou.

Nuž poviem vám tajomstvo. A mám ho postavené na takej banálnej veci ako je osobná skúsenosť. Hovorili sme si v roku 1989, že cirkev má ohromný morálny kredit a šancu. Generačná výmena a noví biskupi a kňazi privedú slovenské veriace stádo na zelené pašienky, kde dobre bude.

A potom to prišlo a dopadlo to takto. Už vtedy som počúval hovoriť biskupov aj arcibiskpov o tom, že chcú nemecké marky, ale nechcú nemeckú liberálnu teológiu. Že nebezpečenstvom tradičných hodnôt je moderná teológia a západ s ich teológmi a prázdnymi kostolmi. A tak sme sa zavreli pred nemeckými myšlienkami, priviezli sme len marky. A za tie sme postavili veľa kostolov. Generačná výmena sa nekonala, lebo kádrovú politiku si nositelia sveta včerajška postrážili. Každý náznak samostatnosti či lucidnosti bol starostlivo odhalený, demaskovaný a eliminovaný. Do ďalšieho kola sa dostali len konformné a lojálne typy. Do vedenia sa dostali síce ľudia mladší, ale s tým istým softwarom. Preto som múdry. Generačná výmena sa nerobí so starým softwarom a bez otvoreného pohľadu na svet a život.

Preto to, čo tu máme nám generačná výmena nezlepší. Však máme mladých poslancov. Novú generáciu. Premiér aj mnohí ministri sú mladší ako ja. Nová generácia v náprahu. No nezlepší sa to. Bez iných vzorov správania to pôjde samospádom len dole.

K úspechu a uznaniu cez lži a plagiáty

Toto nie je náhoda, že k "úspechu" a moci sa ide cez plagiáty, lži a skratky. Tento proces, na ktorý sa dívame takpovediac naživo významne poznačí "publikum". Verejnosť sa z tohto dobrodružného prekárania rafinovaných socialistov a diletantskych plagiátorov tak skoro nespamätá. Inšpirujú a dávajú nádej koncentrovanej neschopnosti a zlobe v hlavách svojich obdivovateľov aj závistlivcov. Preto je potrebné to účinne demaskovať. To, čo spája birmovaných komunistov aj pokryteckých akože ochrancov tradičných hodnôt, za ktoré sa nehanbia je práve pokrytectvo. A vytrvalá snaha vyzerať inak ako v skutočnosti. Lepšie.

No na toto myslite, keď budete hovoriť, že Slovenky a Slováci volia emotívne. Každý volí emotívne. Emócie sú super vec. Ide však o to, koho si ako predmet svojej lásky a preferencií vyberiete. Vybrať si múdrosť, poznanie a kompetentnosť nemusí byť prejavom emocionálnej nezrelosti. Len nám na tom dobrom vkuse treba ešte popracovať. A vidieť kto a prečo zasa raz klame. A či sme si istí, že predtým naozaj nekradol. Veď úprimne: máloktorý zlodej neklame, tak prečo by sme klamárovi mali veriť, že nekradne. 

Chyba nie je v našich emóciách. Chyba je v tom, čo máme radi. Lebo kde je náš poklad, tam je naše srdce. A preto sme tam, kde dnes sme.

Skryť Zatvoriť reklamu