Zhoda panuje azda pri pohľade na izolované problémy, nie však na situáciu sveta ako miesta stretnutia kultúr. Sociálna politika, hospodárska politika a globalizácia sú veľkými témami. Skrývajú sa však za nimi témy, ktoré v politike rímskokatolíckej cirkvi vyvolávajú často protichodné prúdenia a stanoviská. Stále tu jestvuje pojem tzv. tretieho sveta a spolu s ním aj Latinská Amerika zápasí s nerovnomerným rozdelením bohatstva. Spoločenské usporiadanie plné feudálnych prvkov a skorumpovaná štátna správa sú inštitucionálnou bariérou, ktorá stojí v ceste k zvyšovaniu občianskej zodpovednosti v týchto častiach sveta. Miera nezamestnanosti, rodinná politika, zdravotnícka starostlivosť ako aj úroveň školstva ponúkajú veľa dôvodov na znepokojenie. Zjednodušená etiketa škodlivosti, ktorá sa ušla teológii oslobodenia riešenie tohoto problému odložila. Latinská Amerika už od čias jezuitských redukcií ťahá v zápase o sociálnu spravodlivosť s kontinentálnym chápaním za kratší koniec. O tom vie veľa povedať Leonardo Boff - latinsko-americký teológ, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov teológie oslobodenia.
V zápase s latifundistami a ich nástupcami ekonomická sila a právo prednostne interpretovať nemennosť spoločenského poriadku prevládla nad ideálmi slobody a túžby po spravodlivejšej podobe všedného života. Snaha kresťanských teológov a pastoračných kňazov bola obžalovaná z toho, že sa príliš inšpirovala marxizmom. Odtiaľ bol len krôčik k obvineniu zo šírenia teórie triedneho boja. Tá bola radikálne odmietnutá. Na tom by zaiste nič zlého nebolo. V tom istom čase však prebiehali vo vtedajšej Východnej Európe a neskôr aj v červenej Číne kompromis hľadajúce rokovania s pohlavármi komunistických režimov. Produkty tejto diplomacie vatikánskeho štátneho sekretariátu na biskupských stolcoch máme aj na Slovensku.
Malé alebo veľké témy?
Zjednodušiť debatu o sociálnej doktríne rímskokatolíckej cirkvi na debatu o potratoch a prezervatívoch je hlboko nevkusné. Nedá sa jej však vyhnúť. Podobne téma postavenia ženy a jej zhodnotenie nie je len záležitosťou jednej encykliky. Postavenie laikov a ich účasť na spravovaní inštitúcie cirkvi je nespornou výzvou nastávajúcich dní. Úcta k rodine a životu je nepochybne previazaná s úlohou laikov v cirkvi i otázkou postavenia kléru žijúceho v disciplíne, ktorá mu zakazuje legitímne uzavretie sviatostného manželstva. Kultúrne špecifiká nepochybne otvárajú nepredstaviteľné množstvo pestrosti. Strom s takými hlbokými koreňmi ako je kresťanstvo, však má právo na košatú a pestrú korunu. Malé témy a schopnosť riešiť ich v kontexte moderných civilizačných výziev ako aj v kultúrnom kontexte neerópskeho a neamerického obyvateľstva budú však pravdepodobne indikátorom možnosti osloviť svet ako celok. Najväčšia kresťanská rodina má svoje deti na severnej i južnej pologuli na východ i na západ od Ríma.
Cirkev ako supermarket?
Kresťan hlásiaci sa k rímskemu katolicizmu môže pôsobiť a pomerne slobodne vegetovať v tôni občianskej spoločnosti. Politický pluralizmus demokratickej spoločnosti dnešného Európana chráni pred nevyhnutnosťou rozhodnúť sa. K rímskokatolíckej cirkvi sa preto môžu deklaratívne hlásiť aj ľudia, ktorí s ňou filozoficky aj prakticky hlboko nesúhlasia. Napriek tomu na Vianoce a pri iných príležitostiach s nostalgiou vojdú do tajomného sveta chrámu a nechajú sa ovanúť čarovnou vôňou kadidla. Elixír kresťanstva na ubolenú dušu tohoto uponáhľaného sveta. Stačí...? Niekedy paradoxne sa k nej hlásia veľmi intenzívne tí, o ktorých táto inštitúcia vôbec nemá záujem – jej kritici z radov biskupov, kňazov, teológov i laikov. Hassliebe nie je správnym pojmom tohto čudného postoja. Spor o investitúru už naše generácie nepoznajú a boj tretieho stavu za nás dávno vybojovali naši predkovia. Preto je – žiaľ – možné na pozadí iných trhov ideí a predstáv vnímať aj kresťanstvo ako sieť supermarketov a rímsky katolicizmus ako jeden z jeho najsilnejších reťazcov. Niečo si vezmem, o iné veci nemám záujem. Na regáloch sa nachádza všeličo. Spotrebiteľský prístup k hodnotám evanjelia je však oveľa komplexnejším javom, než aby sme ho odbavili takýmto stručným a možno zjednodušeným konštatovaním. Je však potrebné naň upozorniť. Celkom iste jestvujú aj poctiví kresťania. Koľkí z nich si však život bez antikoncepčného pastierskeho listu nevedia predstaviť je neľahké odhadnúť. Jedno je však pomerne isté. Je len málo oblastí života moderného kresťana, v ktorých sa držia rímskokatolícki biskupi koncepcie tak, ako to je v prípade antikoncepcie.
Aj v našich zemepisných šírkach však jestvujú aj iné pohľady. Sú tu ľudia, ktorí ako veriaci majú životu blízke pohľady a perspektivy. Spájajú praktické životné postoje s presvedčením veriaceho človeka a nerobia okolo toho falošnú reklamu. Majú menej publicity ako pastierske listy či iné formy prejavu úradnej cirkvi. Aj ich služba však patrí to týchto čias. "Pozitívni devianti"? Na dve otázky v súvsilosti s tým, ako by to mohlo v praktickom živote dnešnej cirkvi vyzerať odpovedal kňaz a salezián, pre ktorého akosi niet miesta na výslní či v dokumentoch úradných štruktúr. Preto ho poslali do dôchodku. On však naďalej pracuje so svojimi chudobnými. Anton Srholec.
Ďalšie postrehy Antona Srholca o jeho živote, postojoch, pôste a iných "drobnostiach" nájdete aj tu.
