11. september 2001. Idem behať do Central Parku. Je krásne slnečné ráno. Milujem Central park a "môj" okruh. Mohlo byť asi dvadsať stupňov. Čas, kedy k útokom došlo, nie je najfrekventovanejší čas. Zamestnanci WTC v práci ešte väčšinou neboli. Snáď len rozhodujúca časť prevádzkovateľov a tí, čo chodia do práce skôr. Špička, čo sa týka návštevnosti WTC i priľahlých štvrtí dosahovala maximum medzi 12-14.00. Vyhliadkové veže a Windows of the World otvárali až po 9.30. Je preto asi zrejmé, že s obeťami sa rátalo, ale cieľ by naplnilo asi aj zrútenie WTC uprostred noci.
Podobne i Pentagónu. Fanatici však všetko chceli vidieť a byť videní. Ako hovoria experti, teroristi by nemohli existovať bez masmédií. Otrasnosť faktu sa stratí, ak o ňom nikto nevie. Krásne utorkové ráno 11. septembra 2001 ponúklo tomuto perverznému vnímaniu života naozaj ideálne podmienky. WTC sa "bez strát" zničiť nedalo.
Ak by chceli spôsobiť straty maximálne, vybrali by si asi iný čas. V tomto momente sa mi predmet mojej diskusie začína javiť trochu neúctivý... No aby som sa vrátil k mojim predchádzajúcim postrehom. Ide o vnímanie symbolu ako niečoho, čo poukazuje na čosi iné, nepostihnuteľné, ale nestotožňuje sa s vecou, na ktorú poukazuje. Tým však nestráca, naopak nadobúda rituálom výpovednú hodnotu.
-archiv-
Kde sa symbolu pripíše magická sila "producenta" efektu, tam je priestor pre fanatizmus - ikonoklazmus, ničenie strojov na počiatku priemyselnej revolúcie, holokaust. Tým sa vzťah k d u c h o v n u mení na mágiu a nižšie formy tzv. náboženskosti sa práve takýmto materializovaním božstiev prejavujú.
Nehľadajú sa súvislosti a učitelia pravdy, nekonzistentnosť poznania sa prekonáva rituálmi, ktorým sa pripisuje magická funkcia a zavádzajú sa inštitúcie rituálnych pracovníkov, ktorí "vedia" ako božstvo "funguje". Tieto rôzne formy náboženskosti sa dostávajú postupne do konfliktov.
Učitelia a vynálezci moderných teórií, objavov a technológií a ich apoštoli sa stávajú "obeťami" ritualizmu fundamentalistov. Vo veľmi širokom zmysle slova a vo všetkých oblastiach života. Útok na WTC a Pentagón z 11. septembra 2001 bol teda v duchu týchto interpretácií rituálom. A vôbec nebolo príjemné byť jeho terčom, hoci som bol vtedy až na 66th Street na ceste do Central Parku. Bolo to krásne slnečné ráno.
Horia dvojičky! Vraciam sa zo schodov a nasledujúce hodiny strávime pred televíznou obrazovkou. Začal sa týždeň strachu, reflexie, modlitieb ex-post komentárov a chaosu. Po 1st Avenue inokedy plnej uháňajúcich žltých taxíkov prúdili zástupy chodcov. V telocvični komplexu slovenskej farnosti Sv. Jána Nepomuckého je niekoľko desiatok Slovákov. Ostali uväznení v NYC. Prichádzajú telefonáty zo Slovenska, z ambasády. Situácia je napätá. Nikto nevie ako to bude pokračovať. Oproti nášmu bloku na 66. ulici sa okolo bloku New York Blood Center v šesťstupe organizoval 200 metrový zástup ľudí ochotných darovať krv. Okolo poludnia nás poslali domov. Nepotrebovali ju. Debatoval som tam vtedy s jedným New Yorčanom, ktorému sa podarilo utiecť z napadnutého WTC. Nevedel ako pomôcť a tak išiel aspoň darovať krv. Ďalšou našou spoludiskutujúcou bola ruská študentka z Moskvy. Bývala niekde na 14. ulici. Bola v NYC na stáži. Čudovala sa, kto útočí na Ameriku, keď Rusi sú už "priatelia". V Moskve ju vycvičili, kde má utekať, keď zaútočia imperialisti. Tu bola dezorientovaná. Išla darovať krv. A ja...? Raz nás "ohrozovali" Američania, inokedy Sovieti. Teraz som v NYC, idem darovať krv.
Ako som však povedal nepotrebovali ju. Popoludní o piatej som predsa len šiel dokončiť svoj jogging do Central Parku. Nad Manhattanom bol krásny západ slnka. Nad Ground Zero sedel hustý oblak čierneho dymu. Vzduch sa miešal s dymom. A ten som cítil až kým som v piatok 21. septembra nasledujúceho týždňa neodletel do Európy.
-sme-
A "klasik" sa aspoň v mysli vráti k biblickým rozprávaniam o Aštartách na výšinách, o Bálovi, Mardukovi či príbehom, v ktorých Goliáš prehráva a Dávid napriek tomu nevyhráva. A zistí, že sa toho až tak veľa nezmenilo. A aj najväčší technokrat stojí pod tlakom a tajne pripustí, že duša človeka je asi naozaj nesmrteľná. No určite nepoučiteľná...
O týždeň bude 11. septembra. Opäť bude utorok. Bude pekne?
