reklama

Zbohom cirkev?

Už ste niekedy zablúdili na stránku zbohom.sk? Je to slovenská doména a jej ambíciou je ponúknuť ľuďom know-how ako opustiť rímsko-katolícku a analogicky aj inú cirkev. Osobne ma na ňu upozornila jedna priateľka v lete minulého roku a vcelku ma tento druh recesie pobavil. Ako sa však ukazuje nejde len o recesiu ale o aktuálnu tému.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (719)
Lev a baránok...
Lev a baránok... (zdroj: archív autora)

Keď sa pozrieme na spravodajstvo ako aj na reálne výzvy cirkevného vývoja v najväčšej vetve kresťanstva ide v rôznych častiach Európy o skutočne vecný problém. Západná Európa čelí najväčším spontánnym výstupom z rímskokatolíckej cirkvi za dlhé obdobie ak nie v novovekých dejinách. Ľudia, ktorí uvažujú o zmysle inštitucionálnej organizovanosti náboženského a duchovného diania vidia v spôsobe akým je svetové kresťanstvo organizované a spravované vážne protirečenia.

Umelé riešenie tohto napätia, o ktoré sa niektorí aktéri usilujú poukazujú na to, že napätia vnášajú do vnímania cirkvi hlavne jednotlivci, ktorí nechcú vidieť popri zlyhávajúcich jednotlivcoch v cirkevných úradoch skvelú prácu anonymných obetavých kresťanov v misiách, v nemocniciach, v sociálnej oblasti či školskom a vzdelávacom systéme. Takto zahrávajú celý problém do autu. Systém je OK, to len jednotlivci zlyhávajú. Je to síce pravda, len tých jednotlivcov je pomerne veľa. Treba sa opýtať napríklad obetí zneužívania. Aj tých, ktoré boli „umlčané" strachom, hanbou, či mimosúdnym vyrovnaním.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tí kritickejší vnímajú posledný rok ako vážny výkričník a reflektujú to, že pápež musel pod tlakom vecných argumentov ako aj kritického vnímania problémov okolo zneužívania mladistvých a ich následného organizovaného kamuflovaného utajovania siahnuť po priznaní a ospravedlnení za faktické cirkevné zlyhania, ako vážny morálny problém. Východiská pre nápravu tohto stavu sú však nekonkrétne a uspokojujú sa s riešením v duchovnej rovine. Ponechávajú nedotknutý názor pápeža, ktorý vysvetľuje, že za škandálmi netreba hľadať dlhodobo nevydiskutovaný problematický postoj úradnej cirkvi k ľudskej sexualite v akejkoľvek podobe. Celibát nie je podľa týchto vyjadrení dôvodom kritického stavu no zároveň sa verejnosť nedozvie, čo vlastne príčinou tohto stavu naozaj je. Rozvírené mediálne vody sa upokojili, obete dostávajú odškodné a všetci dúfajú, že sa na všetko časom zabudne. Zdá sa však, že táto hra na zabúdanie si začína vyberať svoju cenu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

So špinavou cirkevnou vodou vylejeme všetko?

Vyliať s vodou cirkevných škandálov či schizofrénie fungovania úradnej cirkvi smerom navonok a smerom dovnútra aj bezmocné dieťa vlastného presvedčenia či viery ako takej je veľmi zvodným riešením súčasnej situácie. Navonok sa úradná cirkev ospravedlňuje a snaží sa niekedy dosť nešikovne o ľudskú tvár a konsenzuálne postoje. Smerom dovnútra vyhlasuje pluralitu a kritické postoje teológov a laikov organizovaných v rôznych iniciatívach za nebezpečné, schizmatické či liberálne.

Svojich odporcov neupaľuje, no stavia ich do pozícií nepriateľov cirkvi. Zbavuje ich cirkevných i akademických funkcií, prípadne sa tí, ktorí už nevládzu niesť spoluzodpovednosť za tento stav z dôležitých pozícií porúčajú sami. Náhradníkov majú dosť. Lojalita je vstupnou mincou do akejkoľvek cirkevnej funkcie, ktorá sľubuje pozemské aj posmrtné benefity. Vlastný kritický názor stačí na dostatočne dlhé obdobie pochovať pod haldy cirkevnej operatívy v podobe reštitúcií cirkevných majetkov, boja proti antikoncepcii či honbe na feministické hnutia, ktoré majú na úlohu ženy v spoločnosti iný názor ako cirkevné ústredie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Napriek tomu si myslím, že zbohom.sk nie je dobrým riešením. Úradná cirkev stotožňuje svoju existenciu s nezastupiteľným poslaním nositeľky večných právd o svete a o živote. Problémom začína byť predstava o cirkvi a o Bohu. Teológovia, ktorí videli Boha v kozmickom Kristovi či starovekom Pantokratorovi narazili na dogmatický rozmer svojho videnia Ježiša, ktorý bol Kristom - Pánovým pomazaným.

Dnešný svet je namiesto týchto kľúčových no predsa len akademických problémov skôr konfrontovaný popri myšlienkovom pluralizme s podobou cirkevného líderstva a inštitucionálneho fungovania ľudí, ktorí si v Božom mene uzurpujú nárok na interpretáciu morálnych a metafyzických skutočností. Napätie vzbudzuje ich „nedokonalosť" pri pohľade do vlastných radov. Utajovanie pedofilných škandálov či podozrenia z prania špinavých peňazí dokážu niektorých ľudí zásadne naštvať. A nemusia to byť len bezprostredné obete zneužívania.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nielen pre peniaze

Principiálne protirečenia medzi tým, čo úradní cirkevní predstavitelia z vatikánskeho neba hlásajú a nekompromisne vyžadujú od svojich poddaných a ako sa oni sami správajú zoči-voči cirkevnej realite vzbudzujú u zodpovedných členov cirkvi v otvorených a zrelších občianskych spoločnostiach nedôveru a otvorené odmietnutie. Preto odchádzajú z cirkvi, prestávajú byť jej inštitucionálnou súčasťou a prestanú ju podporovať. Za týmto rozhodnutím určite treba hľadať aj finančný rozmer.

Ako inak sa môže daňový poplatník účinne vyjadriť...? Ľudia v krajinách, kde je financovanie cirkvi aj viditeľne napojené na ich inštitucionálnu príslušnosť k tejto organizácii sa preto správajú tak, ako im to systém dovoľuje a diktuje. Ich financie sa po takomto kroku nedostanú do rozpočtu cirkví. Úradná cirkev sa bude musieť vysporiadať s nižšími príjmami a podľa toho sa aj správať. Okrem duchovného rozchodu a vnútorného odcudzenia dochádza aj k viditeľnému a merateľnému výstupu. Jednotlivec dáva jasný signál: toto predstavenie a túto verziu cirkevného fungovania zásadne odmieta.

Do srdca a do svedomia týchto ľudí nevidí nikto. Ich viera v transcendentálne hodnoty a imanentné Božie pôsobenie môžu ostať nedotknuté. Moja osobná skúsenosť je naozaj taká. Viera ostáva, mení sa len spôsob rituálnych prejavov či náboženskej organizovanosti. Z tohto hľadiska je pochopiteľné aj fungovanie stránky, ktorá sa na Slovensku ponúka nespokojným katolíkom a analogicky aj iným kresťanom a chce facilitovať ich „odchod" z cirkvi. Vecný popis okolností vystúpenia z rímsko-katolíckej cirkvi ponúka pomerne presný popis toho, ako to inštitucionálne môže fungovať.

Napr.: „Podľa neho a teologického učenia cirkvi je každý, kto sa raz stal katolíkom (krstom) už navždy katolíkom (získal nezmazateľný znak). Toto môže pre vás predstavovať problém iba v prípade ak veríte katolíckej teológii. Niektorí kňazi vám teda môžu (v istom zmysle celkom zmysluplne) tvrdiť, že vystúpenie jednoducho nie je možné. Čo však títo kňazi ignorujú, je fakt, že cirkev má okrem svojho teologického výkladu aj status úplne normálnej inštitúcie, ktorá síce má isté špeciálne postavenie (zatiaľ), no ktorej interné pravidlá musia byť v súlade s ústavou a zákonmi platnými v našom štáte. Ústava hovorí, že vierovyznanie (a teda aj členstvo v cirkvi) je osobnou vecou každého jednotlivého občana a Zákon o ochrane osobných údajov zase hovorí, že cirkev môže spracovávať vaše osobné údaje o vierovyznaní iba ak ste jej členom. Z toho vyplýva, že akákoľvek cirkev musí zo zákona vyhovieť vašej požiadavke o zmenu prinajmenšom tohto jedného údaju vo svojich záznamoch".

Toto vecné vysvetlenie však nemusí v konkrétnom a individuálnom prípade zohľadňovať to, že jednotlivec si aj napriek odmietnutiu inštitúcie chce zachovať pozitívny postoj k duchovným hodnotám, modlitbe či duchovným tradíciám. Takýto veriaci a kritický kresťan nevidí kresťanstvo ako protirečenie svojho vnútorného presvedčenia. Ba práve naopak. Chce si zachovať pozitívny vzťah k viere a hodnotám, ktoré sa do jeho či jej života vďaka viere dostali. V takom prípade je potrebné reflektovať podobu ďalšieho postupu.

Ostať kritickým voči cirkevnému vedeniu a zároveň veriť v Boha a večné hodnoty je podľa učenia úradnej cirkvi "nezlučiteľné s náboženským životom". Život a smrť Ježiša Krista ukazujú, že odpor voči pretvárke a pokrytectvu nemusí byť jednoduchý. Môže dokonca niekedy skončiť zdanlivou prehrou. Tri dni po potupnej smrti sa však otvára nová perspektíva kresťanskej existencie. Určite to nie je cesta, po ktorej musia vykročiť všetci kresťania, no je dobré o nej vedieť. Úradným vystúpením z cirkvi podľa manuálu zbohom.sk sa nekončí náš život viery. Aj keď tento krok môže byť dobrým spôsobom ako ukázať úradnej cirkvi nespokojnosť s jej fungovaním, ide v tomto procese ešte o čosi viac.

Zodpovednosť jednotlivcov

Neexistuje iná inštitúcia, ktorá sa programovo hlási k osobe, životu, smrti a zmŕtvychvstaniu Ježiša Krista. Svetové kresťanstvo nevidí ani v zlyhaniach rímskokatolíckej hierarchie pri spôsobe riešenia rôznych škandálov posledného obdobia dôvod, aby vytvorilo na rímske ústredie účinný tlak a priviedlo ho okrem mediálnych ospravedlnení aj k účinnej sebareflexii vlastného pokryteckého fungovania.

V takom prípade ostáva len postoj, ktorý mal byť a mal ostať alfou a omegou kresťanskej existencie. Život v pravde pred sebou a pred Bohom. Práve v tomto pravdivom životnom štýle spočíva najvážnejšia výzva, ktorou kresťania svojmu okoliu vždy boli. Odchádzajúci aj ostávajúci členovia rímskokatolíckej cirkvi tak stoja pred tou istou výzvou: ako ostať svetlom sveta a soľou zeme bez ohľadu na to, či svoje peniaze budú hádzať do zvončeka alebo ich budú či nebudú posielať do Vatikánu inými cestami.

Napríklad či cestou je ich mlčanie tam, kde je potrebné aj konštruktívne konať. Strach pred islamom či zlým liberalizmom je v tejto súvislosti len slabou motiváciou, no stojí za zamyslenie či takéto zbohom.sk, zbohom.at či zbohom.de idú tým správnym smerom.

Je pravdou, že reálny vplyv úradnej cirkvi ostáva v porovnaní s „inkvizičným" obdobím limitovaný. A aj keď si dnešní ľudia vedia z cirkevného rímskeho supermarketu vybrať to, čo im vyhovuje a iné chodia nakupovať inde, za malú diskusiu to určite stojí. Poctivú a podľa možností aj korektnú a slušnú. Či už sa niekto rozhodne pre inštitucionálny odchod z cirkvi alebo sa od úradnej cirkvi bude dištancovať len vnútorne, neznamená to rezignáciu na duchovné a morálne hodnoty, ku ktorým sa ako ľudia hlásime. Podľa mňa je to skôr naopak. Akýmkoľvek odmietnutím inštitucionálneho pokrytectva príbeh osobnej zodpovednosti za ich hľadanie a uplatňovanie v našich životoch ako aj vo fungovaní spoločnosti vlastne len na novej úrovni pokračuje. Ja osobne takto čítam posolstvo agentúrnych správ o náraste počtu ľudí, ktorí opúšťajú rady rímskokatolickej cirkvi či „podnety" a usmernenia, ktoré možno nájsť na stránke zbohom.sk...

Miroslav Kocúr

Miroslav Kocúr

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  235
  •  | 
  • Páči sa:  1 260x

Som pedagóg, manažér a teológ mimo cirkevnej služby. Aktívny občan. Od roku 1995 som aktivny ako učiteľ ZŠ, SŠ či VŠ a manažér vo svete formálneho aj neformálneho vzdelávania, NGO a podnikania. Od roku 1995 do roku 2003 som pôsobil v pastoračnej službe na Slovensku aj v zahraničí ako rímskokatolícky kňaz. Mám dve krásne a zdravé dcéry a jednu manželku. Som zakladajúcim členom PS a odborníkom pre vzdelávanie. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáSpoločnosťTodayWEEKTheology TodayMK WeeklyScripturesListáreňNechceme sa prizeraťOral HistoryZo školských lavícEpigramiáda

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu