Dnešný deň bol bezpochýb významný pre mnoho ľudí. Konečne k nám prišiel plyn z Ruska, konala sa inaugurácia nového amerického prezidenta Baracka Obamu, byty zasa zlacneli, máme takmer 50 nových profesorov. Mohol by som pokračovať ešte dlho. Pre mňa však tento deň bol dôležitý hlavne z hľadiska pre okolie malicherných no mne aj mojej rodine veľmi dôležitých udalostí. Okrem dvoch polročných písomných prác, tony referátov a všeobecného uzatvárania známok sa udiala jedna výnimočná vec. Okrem iných tisícov detí dnes prišiel na tento svet aj môj synovec menom David. Podľa jeho veľkosti a hmotnosti by sa síce mal volať skôr Goliáš, avšak to teraz nie je podstatné. Podstatné je, že po deviatich mesiacoch vyčkávania sa narodil syn môjho brata a mojej švagrinej. Týmto dňom sa konečne uzatvára kapitola môjho života kedy som v našej rodine figuroval ako najmladší člen, čo so sebou obnášalo aj pozitíva, no hlavne (z môjho pohľadu) negatíva. Konečne si môžem splniť svoje sny, s ktorými sa môžete obzrejmiť aj v tomto článku: http://kohutek.blog.sme.sk/clanok.asp?cl=178651&bk=94089 .
Možno to bude znieť trochu ako cliché, ale celý deň som bol pod zvláštnym napätím. Toto napätie sa prejavovalo pre mňa typickými príznakmi. To jest nervozita, prehnaná agresivita (moji spolužiaci by vám vedeli rozprávať), nadmierna nepozornosť, podráždenosť a mierna migréna. Len čo som však prišiel domov, zistil som prečo. Na moju švagrinú to už prišlo (však už aj bolo na čase), a zopár minút po tom ako som sa vrátil unavený domov už môj najstarší súrodenec spolu so svojou polovičkou boli na ceste do pôrodnice. Celý čas som sa mierne obával, že to bude planý poplach, čo by znamenalo ďalšie dni plné napätia, no našťastie sa moje obavy nenaplnili. V poobedňajších hodinách 20. januára 2009 sa narodil David z rodu Kohútekovcov. S radosťou očakávame stále novšie a aktuálnejšie správy o tomto prírastku do rodiny. Prosím, ak máte vo svojich citových rezervách ešte trochu voľného miesta, tešte sa s nami aspoň na okamžik, než príde to vystriezvenie v podobe nových povinností.
Michal Kohútek, konečne strýko
