Reflexia nad včerajším dňom "D"

Začalo to jednoducho. Tesne pred šiestou hodinou večernou sme sa, ako už rodinná tradícia káže, pobrali spolu s otcom, bratmi a "belle-soeur" k našej tete. Takmer všetko už na nás čakalo. Pridali sme našu kopu darčekov na hromadu pod borovicou a postavili sme sa k slávnostne prestretému stolu. Členovia troch rodín spolu prednášali modlidby, zasadli sme a začali sme si podávať výborné sviatočné pokrmy. Ja, ako už po niekoľko rokov, som po troch chodoch už mal dosť, počkal som dokým sa posledné ústa zavrú, a začal som roznášat darčeky "od Ježiška". Keď boli všetky dary porozdávané, každá plechovka a fľaša prázdna, každý príbor položený, každý zákusok ochutnaný, tak sme sa všetci pousádzali a začínali koledy. Potom as už len rozprávalo, žartovalo, fotilo, a posedávalo, až kým ručičky hodín dosiahli pol desiatej, a my sme sa vracali domov. Tam som sa prezliekol, vychystal a čakal som s bratom na svojho krsného otca, s ktorým sme sa išli zúčastniť na Polnočnej svätej omši. No a tam ma to chytilo. Tá pravá Vianočná nálada pochytila aj mňa. Najskôr som sa jej bránil, no nakoniec som to vzdal. Už som sa len usmieval na všetky strany, počúval chorál, sledoval dianie pred oltárom, a pozoroval reakcie ľudí. Ako čerešňa nakoniec prišla obligátna Tichá Noc. Tam už moje nedobrovolné vianočné nadšenie vyvrcholilo. Na záver sme sa vrátili domov, dojedli posledné pupačky a išli spať. Síce sa to môže zdať ako pomerne nudný deň pre dospievajúceho, no mne sa veľmi páčil a už dlho som taký pekný večer neprežil.