Takzvaných „emákov“ môžeme rozdeliť do niekoľkých tried.
-„emáci opičiaci“ – nie, nie sú nadmieru ochlpení, len sa takrečeno „opičia“ po ostatných ľuďoch v kolektíve. Sú to nesebavedomí jedinci postrádajúci priateľov a chcú zapadnúť do kolektívu, preto sa navlečú do nechutných handier, poškrábu si zápästia, predstierajú depresie a vyfintia sa do štýlu EMO.
-„emáci vodcovia“ – Sú to najúspešnejší z kolektívu, majú naj známky, naj rodičov a keďže na nich všetci kladú „neznesiteľné nároky“, nikto ich nechápe a nikto im nerozumie. Sú to teda obyčajní plačkovia z lepších rodín, ktorých si preto, lebo sú „cool“ vybrali ich ovečky za vodcov.
- „praví emo“ – emáci, ktorí ako inak vyhlasujú ostatných za podvodníkov, najviac si ubližujú, sú utláčaní a emo počúvali a vyznávali ešte skôr ako sa stalo moderným. Samozrejme väčšina z nich trpí nejakou duševnou chorobou.
Niekoľko faktov a charakteristík hnutia EMO, ktoré sa mi „pokútnymi“ metódami podarilo získať:
- nikto ich nechápe.
- sú to tí najosamelejší ľudia na svete.
- z hocakého dôvodu sa rozplačú.
- ich dlhé, mastné vlasy im zakrývajú väčšinu tváre.
- tí najvernejší vyznávajú martýrsku smrť, chcú svojim utrpením zmeniť svet (Toto ma najviac pobavilo :D).
- majú porezané ruky, tvrdia, že ich už život nebaví.
- natierajú na seba neskutočne odpudivý a neprirodzený make-up (aj jedinci mužského pohlavia).
- sú často členmi ochrancov prírody.
- používajú na komunikáciu tzv. „Vypatlátor“ (http://77.48.102.76/vypatlator/).
- majú vlasy nafarbené na čierno, ružovo, alebo inou nekonformnou farbou.
- slnko videli akurát na obrázkoch.
- na pracovných plochách majú rôzne depresívne fotky, alebo obrázky lebiek, smrtiek apod.
- hudobné idoly používajú výnimočne depresívne texty.
- emo-girlz sa obliekajú ako deti predškolského veku (až na tie farby), v horšom prípade ako prostitútky.
- fotia rôzne zvrhlé fotky svojich pseudodepresii v kúpeľniach a toaletách.
- neustále skuvíňajú nad životom, ale urobiť zmenu, alebo uvedomiť si vlastnú chybu, tak to teda nie!
Neviem, možno som sám, ale zdá sa mi, že podobní jedinci patria na psychiatriu a nie do bežného života. Čo je v dnešnej dobe tak „cool“ na afekte, simulovaných depresiách a podrezávaní si žíl? Zo všetkých emákov má skutočné depresie len 2-5% a ostatní ich len napodobňujú. Prečo ich napodobňujú? Čo im taký život ponúka? Iba nešťastie svoje (a sami si ho spôsobujú) a ľudí ktorým, kto vie prečo, na nich záleží. Chápem, veľa ľudí ma rôzne starosti a ťažkosti vo svojom živote a je to prirodzené, že niekedy majú depresiu, ale nepochopím ľudí, čo ju dobrovoľne vyhľadávajú, svoje problémy sa nesnažia vyriešiť a sabotujú pokusy okolia. Je to možno kruté, ale od takýchto ľudí je podľa mňa treba dať ruky preč. Ako náhle ich bude spoločnosť ignorovať, stanú sa nezaujímavými, nebudú „kúl“ a postupne sa vyfiltrujú. Tí čo zostanú sú s najskôr duševne narušení a potrebujú odbornú pomoc.
P.S.: Ak mI ThU NePrIdAaAtHe kArMu tHaK Sa rOzPlAcZeM A PoDrEzHeM Si zHiLy ;P, wY HnUsNyYy sWeTh° xD lOl...xD...SmIiIcH (pre normálných ľudí: "Ak mi tu nepridáte karmu tak sa rozplačem a podrežem si žily, vy hnusný svet.")
Michal Kohútek
