Dobre beriem, aj keď s rezervou. Pravidelne každý deň cestujem so synom električkou na železničnú stanicu Vinohrady. Už druhý deň po sebe sme dnes stíhali „s vyplazeným jazykom“ náš klasický vlak, hoci som sa naučil chodiť z roboty skôr, aby som mal rezervu na vývrtky pripravené Dopravným podnikom. Nepomáha. Už druhý deň sme čakali minimálne 10 minút na ktorúkoľvek zo štyroch električiek, ktoré požadovaným smerom majú premávať. Podotýkam, že včera to bolo cca hodinu pred zrážkou električiek pri tuneli. Ale poďme sa pozrieť na tú tzv. logiku a súvisiace otázky.
Ako som spomenul, v spomínanom úseku premávajú štyri električky, z ktorých každá má v špičke 12-minútový interval, čiže za oných cca 10 minút by mali prejsť zastávkou tri. Včerajšia skutočnosť? Ušli nám pred nosom dve a po spomínanom čase prišli opäť dve. Teoreticky vzaté, za čosi viac ako 10 minút sa vystriedali štyri električky, nie síce podľa cestovného poriadku (tomu veria hádam len najväčší optimisti), ale logike bolo učinené zadosť. Ja, podobne ako mnohí iní nazhromaždení na zastávke, sme prirodzene spokojní neboli, nehovoriac o tom, že sme tŕpli či stihneme vlak. Aj by som sa vybral skôr, ale predchádzajúce spoje išli podobne a ja ako večný optimista, som veril, že dnes to bude inak.
A tak, keď vezmem logiku naruby, mal by som byť dopravnému podniku vďačný- za pobyt na vzduchu po celom dni v uzavretých priestoroch (čo na tom, že ten vzduch je presýtený výfukovými plynmi prechádzajúcich áut a cigaretového dymu nedočkavých cestovaniachtivých ľudí)- za chvíľku oddychu postojačky po presedenom dni a pred sedením vo vlaku (možno, ale to už je iná téma)- za telocvik pri behu do kopca na vlak, ktorý možno ešte nejakým zázrakom neodišiel (niektorí strojvodcovia sú na tento šport už zvyknutí a ak vidia dobiehajúcich, občas aj počkajú)- za príležitosť premrznúť a prechladnúť v ideálnom aprílovom (možno dosadiť i iný aktuálny mesiac) a oddýchnuť si od MHD, roboty... a venovať sa doma na PN-ke či nútenej slovenskej dovolenke rodine, záľubám a pod. Ušetrené peniaze za MHD stroví PN-ka.
Zostáva mi len veriť, že ako človek odkázaný na služby bratislavskej mestskej hromadnej dopravy (alebo ako kedysi hovoril ktosi doľavy) raz prídem na jej logiku a dokážem si zosúladiť svoj časový program s jej harmonogramom. Však vravím, že som optimista.
