Usilujem sa skĺbiť pracovné povinnosti tak, aby som pre Samka prišiel do školy, resp. do školského klubu čo najskôr, ale málokedy sa mi to podarí pred piatou. V robote mám toho veľa a piatky sú väčšinou kritické. Každý si spomenie ku koncu týždňa, že ešte treba to či ono.
Aj dnes ráno som sa so Samkom lúčil s tým, že neviem kedy presne preňho prídem, že mám toho v práci veľa. Samuel mi na to povedal čosi neopakovateľné, neskutočne empatické na deväťročného chalana: “Ocko, ja viem, že je piatok a ty potrebuješ dohnať všetko, čo si cez týždeň nestihol!” S touto jednoduchou, ale veľavravnou vetou sa so mnou lúčil.
Znela mi v ušiach po celý deň a bola mi motorom pri plnení pracovných povinností. Popoludní, napriek tomu, že som samozrejme nestihol dokončiť všetko, som s radosťou konštatoval pred kolegyňou, že dnes vidím, že som skutočne čosi urobil, že vidím za sebou kus roboty a poponáhľal som sa za Samuelom o čosi skôr.
Veľká vďaka, môj drahý Samuel a prosím o odpustenie za frfľanie na tvoje chyby! Si skvelý chalan! Vďaka ti za dnešné slová na cestu do práce!
