Bolo asi 16,30 a kolegyňa – matka odchádzala domov do druhej šichty. Na chodbe sa zrazila s nadriadeným a prebehla krátka úsmevná slovná výmena s nim.-Dovidenia, pán riaditeľ.-Dovidenia, pani kolegyňa. Už ste sa vybrali domov?-Áno, pán riaditeľ. Beriem si pol dňa dovolenky (napoly s úsmevom, napoly vážne). -A máte ju podpísanú?-Nemala som dovolenkový lístok. Ale zajtra si ju vypíšem.Nadriadený sa obracia na druhú kolegyňu:-Kolegyňa, vy nemáte dovolenkový lístok, aby som kolegyni podpísal tú dovolenku?-Nie, pán riaditeľ, práve sa mi minuli.
A tým tento príbeh končí. Malé spestrenie na koniec pracovného dňa. Vytrhnutie z tvrdého pracovného rytmu do všedného dňa. Takýto prechod beriem ak to je myslené s toľkým vtipom ako v tomto prípade.