Presne takéto pocity mám pri prebiehajúcom spore medzi Petrom Šťastným a Jurajom Širokým. Podľa môjho skromného názoru Peter Šťastný urobil toho pre slovenský hokej viac ako dosť. U pána Širokého poznám viac-menej len meno. Ťažko mi je postaviť sa na jednu alebo druhú stranu. K inému sa ale chcem vyjadriť.
Petra Šťastného považujem za inteligentného človeka. Neviem či naozaj potrebuje vyťahovať proti svojmu “sokovi” jeho eštebácku minulosť a politickú orientáciu. Neprichádza mi posudzovať pravdivosť týchto argumentov. Myslím si však, že keby sa orientoval na odborné výhrady, odbornú diskusiu, hoci aj s p. Širokým (ktorého rozhodne neobhajujem), Pomohlo by to určite viac slovenskému hokeju.
Dokedy bude argumentom v diskusii so sokom namiesto odborných otázok jeho minulosť, jeho oddanosť slovenskému národu, či viera v Boha alebo ateizmus? A keď som už pri tom poslednom. Peter Šťastný sa hlási verejne ku kresťanstvu, podobne ako mnohí iní, ktorí sa oháňajú v diskusiách eštebáckou (alebo aj inou) minulosťou, či prítomnosťou protivníka. Ale či Kristus nekázal milovať aj svojich nepriateľov? Či im On nedal na kríži príklad odpustenia svojim nepriateľom?
Ak sa teda verejne politik (a Petra Šťasrného ako poslanca Európskeho parlamentu za neho považujem) alebo ktokoľvek iný hlási ku kresťanstvu, nech ide prvý príkladom.
