Že sa čosi mení na našom vedomí rodičov "malých detí", som zistila už dávno, keď náš Sam tvrdohlavo /hlavne jazykom/ vplával do vôd dospievania.
Ale vzhľadom na jeho povahu to zatiaľ je celkom bez strát, i keď nás občas bolia uši...
Lenže tušené sa stalo skutočnosťou - aj keď zatiaľ v riedenom pomere - keď teta Berta, presne odhalená a diagnostikovaná mojou milovanou švagrinou, zavítala zatiaľ na časovo neohraničené hosťovanie k našej malej choleričke.
.....
Pred nedávnom sme dotrepali domov neviem koľkú časť našich kníh, porozliezaných po všetkých staromamovských skrýšach. Navrchu trónila zbierka slávnej Anny zo Zeleného domu, ktorú som tuším naposledy čítala, keď som čakala Viktorku.
Dala som jej to. A odvtedy je to také zvláštne.
Na jednej strane sa KONEČNE bavíme o spoločných babských témach: čo vyviedla malá ryšavá Anna a aký chudák bol Gilbert...
Na druhej strane mi je tak čarosmutne...a nevedno prečo mám stále pred očami moje malé dievčatko v bielej myšacej bundičke a bielych nohavičkách, také živé a neposedé... ale MALÉ...
Ako málo stačí, aby človek zistil na vlastnej koži tok času.
.....
"Mami, strašne sa potím!" Vraští zúfalo znechutene nos moja dcéra. Nikdy doteraz jej to nevadilo.
Farbičky. Nejak som nechcela, aby k nim už došla, čo sú aj hračkárske. A tak sme to už museli "umravniť": koľko farbičiek je na "šmrnc a krásu" a koľko už robí dizajn domáceho násilia. Ale aj tak, keď ide čo len do kostola, potajomky si stihne natrieť pery lesk na pery a kým nezaňuchám, tak sa vezie v oblaku parfému, ktorý sa mne zdal prituhý. Tak som jej ho dala. Jej sa zdá byť úžasný - neviem, či pre tú ružovú mašľu na flakóne.
..... Jedného večera pred pár dňami prikvitla veľmi tajomne.
"Mami, a kedy ja budem môcť ísť na svoj prvý ozajstný ples?"
"Nuž, spoločenská etiketa vraví, že by si mala debutovať v pätnástich. Prečo?"
"... dokelu, ešte 6 rokov čakať...", znechutí sa.
"Dovtedy sa musíš ešte všeličo naučiť - tancovať, slušne stolovať, vedieť kedy a kde a ako smrkať, vstávať, oslovovať druhých... no je to celá veda, nemysli si..."
Kým jej vykresľujem detaily, chechce sa typicky pubišským smiechom. Pošlem ju do postele. Vo výuke na debutantku plesu v bielej róbe sa pre záchvaty smiechu nedá pokračovať.
Za pol hodinu prišla znovu vážna ako smrť: "Mami, a to mi tam ako debutantke určia partnera, alebo si môžem vybrať sama....?" V očiach sen o plese, aj strach, že...
Tentoraz sa smejem ja.
"Pokiaľ myslíš na Paľka, buď pokojná. Ak bude súhlasiť, môžeš tam ísť s ním... Ale čo bude dovtedy...?"
Odkedy sa začínajú dievčatá červenať tak, že to vidno aj na snedej pokožke?
.....
Potajomky si čítam znovu Annu zo Zeleného domu. Aj keď som momentálne s tetou Bertou, za vydata Pu, celým menom Puberta, na vojnovej nohe.
Prečo mám však taký nástojčivý pocit, že už musím konečne dospieť?
