Takže tu je môj zoznam toho, čo mi chýba:-každý deň dve hodiny spánku navyše-žehlička, ktorá žehlí sama všetky milované košele mojich chlapov, šatôčky mojich dievčat a popritom hory obrusov a obliečok-šijací stroj schopný poobšívať všetky diery a zaplátať všetky neduhy šatstva bez toho, aby sa hrozil, ako a kde to vôbec mohlo vzniknúť-práčka, nad ktorou sa žiadny milý ujo opravár pri priznaní frekvencie prania nezhrozí, že ešte existuje-čas – asi tak hodinku – pre každé dieťa osobitne každý deň a tiež ešte asi hodinku spoločnú na bláznenie sa-možnosť vypadnúť z chalupy aspoň raz do týždňa s neobmedzeným kreditom a časom a vyvetrať si hlavu už len obzeraním toho, do čoho sa v 7. mesiaci tehotenstva nezmestím a o pol roka v tom budem ako ryba-voľný kredit na mobil či „pevnú“ od nejakého filantropického operátora, aby som mohla bez výčitiek svedomia pri pohľade na účet prekecať kedykoľvek tú „hodinku“ s kamoškami, čo ostali mimo dosahu mojej pešej chôdze-nerušené noci a tiež rána pre okamihy, po ktorých sa môjmu drahému lepšie ide do práce a mne sa slastne vyzivuje celý deň-kilo poslušnosti pre každé dieťa zvlášť alebo tonu trpezlivosti, humoru, nadhľadu a pravého materstva pre mňa týždenne-dostatočná otrlosť voči všetkým druhom a stupňom ľudskej závisti, ťažkopádnosti, blbosti, ješitnosti, pribrzdenosti zvlášť na „oficiálnych“ miestach-zlatá rybka, ktorá bude schopná do nemoty spĺňať želania pre tých, ktorým je ťažko a mne ešte viac z toho, že im neviem a nemôžem pomôcť-možnosť stretnúť každý deň človeka, ktorý má srdce a chrbticu na pravom mieste a ktorý mi možno pár slovami pomôže urobiť tú moju 24-hodinovku krajšou-schopnosť usmiať sa aj vtedy, keď neviem, či mám plakať-život, ktorým nechám v iných dobrú stopu a nakazím ich nadšením žiť tiež tak...
Takže to mi, mami, dones. Ale vôbec mi nebude prekážať, ak mi to pošle ktokoľvek.
