Až ma hrklo.
Ešte ráno sme spolu boli. Videla som, že nie je vo svojej koži.
Lenže hrkalo ma pre iné.
Nejak sa to sype.
Zvláštne.
Telefonujem po úľavu svojej segre. Čakám, že mi povie tak pekne po svojom:"Ty trdlo, neber to tak tragicky!"
Miesto toho mám pocit, že na druhom konci šnúry mám zrkadlo.
Vypľutá, unavená, šibeničný humor na jazyku, kruhy pod očami, lebo noci sú krátke. Len málo z nich je krátkych tak krásne.
A všetko sa to šialene mieša.
Nádherne šťavnaté listy prvého skorého šalátu, guľatučká červená reďkev, ktorú som s nadšením zhrabla na tržnici, omamne voňajúca pažítka za oknom, šialene svietivo zelené listy stromov a trávy. Nádherne zreteľné etapy vývoja mojich šiestich motýľov. Tajomstvá pod srdcom blízkych žien, ktorými ma obšťastňujú, aby sa radosť šírila závratnou rýchlosťou. Jar. Život na počkanie v priamom prenose, drive, ktorý strháva a napĺňa bláznovstvom.
A kontrast.
Absturdistan okamihov a slov počnúc reprezentačnou zložkou podľa vôle národa a končiac najnovšie prasacou chrípkou. Škrty v okamihoch pre zajtrajšky, lebo "prepáč, keby boli peniaze, počítame s tebou...". Zaťatie, ktorým som povestná, ma strháva občas na zem. Zrážky letov a svetov puberty a predbuberty, dokontrované obdobím vzdoru. Krát dva. Samota vo svete, ktorý je za rohom, prázdno v sebe. Ale hlava hučí: Rob niečo! Chcelo by sa... duch je ochotný, telo nevládze. A ešte. Starosť o starkých, ktorí sú priďaleko a prichorí. Myšlienky na dieťatko, ktoré bude iné. Nebude moje, ale cítim to, ako by bolo moje. Mám stáť blízko a podopierať, hoci sama potrebujem oporu. A nielen kvôli Detralexu na chladničke. Akcie mnohých vzťahov mimo dverí nášho klanu prudko strácajú na kurze. Ešte dobre, že tie, na ktorých mi záleží, ostávajú pevné.
A šejker zmien sa trasie ešte viac. Keby len každý deň. Obracia naruby okamihy a chce pozitívne, promptné, pokojné, presné postoje.
A umievajte sa, prosím! Be happy!
Nikdy som netušila, čo presne obnáša slogan "produktívny vek" či "najlepšie roky".
Už to viem.
Źmýkanie toho najlepšieho, čo mám, všetkých síl, vložených do každej sekundy bytia.
A ten zlatý klinec - ktovie, kde zatĺkaný:
Nikdy som sa napriek tomu napätiu a šialenému tempu necítila byť viac sama sebou, zrelá ako šťavnaté jablko, spokojná so svojím ja zvonku i zvnútra.
Nádherný šialený rýchly náročný život.
Vitajte v klube.
