Pred chvíľou som v našom dočasnom domove natiahla šnúry a pokúsila sa spraviť zázrak č. 2 s prádlom bez práčky.
Zázrak č. 1 urobila naša Dorota, keď ráno v rámci všeobecných experimentov primeraných jej veku a povahe vyliala fľašu sirupu na kopu prádla na pranie. Neviem, či mu nejako osožilo, že je čas malín a on bol malinový.
Nahádzala som všetko do dvoch umývadiel, zaliala vodou a bežali sme von. Na dovolenke nie som vzorná gazdiná.
A tak som až teraz prišla na to, že ocinkovo staré tulácke bordové tričko sa zamilovalo do môjho nového značkového červeného s puf rukávmi. Že ma ľúbi manžel, to kvitujem, ale tie tričká to preháňať nemuseli. Taká som v ňom bola sexi aj napriek piatemu mesiacu tehotenstva...
Ani sa veľmi netrápim, čo s tým. Počkám, kým to uschne. A nielen tričko. Ale aj zem po úžasnej búrke, ktorá sa rozhodla pomôcť všetkým detským pišáčikom, neúnavne zavlažujúcim posledné zbytky zelene. Radšej niečo ako nič. Tá vôňa mokrej hory za to stojí, zvlášť pre mňa ako horala vysťahovaného na nížine, kde mi pohľad na Karpaty cca 40 km ďaleko moc vône neprináša.
A vôbec, najlepšie zo všetkého je na dovolenke dovoliť si toto: -mať čas vnímať zmeny počasia a nerozčuľovať sa nad nimi-počúvať tisíc detských tajomstiev a nemusieť pritom robiť tisíc iných „prepotrebných“ vecí-vedieť, že ráno o 5.45 h nezostane miesto v posteli vedľa mňa prázdne a že mi večer nepríde akosi popamäti poisťovácky zombie-z celorodinnej roztopaše vymýšľať pokračovanie zoznamu chlapčenských a dievčenských mien vrátane kombinácie dvojičiek pre prípadné zlyhanie motivácie zastavenia demografického vývoja-odkrývať svoje sny, plánovať cesty a výlety, až „budeme veľkí a bohatí a vyhráme prvú cenu v lote“ -mať čas počúvať, chápať, rozumieť a pevnejšie sa držať za ruky aj po 11 rokoch manželstvaTo je leto!
P.S.: ...pre psychohygienu rodiny navrhujem zákonne umožniť prežiť taký čas raz za 3 mesiace...
