Všetkých ten krivolaký papierik s menom dokonale uspokojil. Náš Samuel sa ešte v nemocničnom výťahu pýtal: "A prečo tam mám také kopčeky?"
"Lebo tak ti búcha srdiečko, hore-dolu." Múdro poučila bráchu Viki.
"Aj ja mám buchnuté srdiečko," ponáhľala sa nám oznámiť naša vrtuľka Dorka.
Šli sme sa popučiť od smiechu. A to sme ešte netušili, že to nie je všetko.
Doma nás už čakal manžel. Samozrejme, nastala mela, kedy každý musel predviesť to "svoje" EKG. Na koniec svoju diagnózu, údajne prekonzultovanú s pani doktorkou, vyklopila aj naša Dorota, v ruke držiac kardiogram akosi do tvaru veľkého X.(Tak veľmi sa mykala, až mal divné tvary...) Ten monológ som rýchlo škrabala ceruzkou v kŕčoch smiechu rovno na druhú stranu kardiogramu.
Tu to máte:
Nemôžem ísť von.
Mám alergiu na kvety.
Na púpavy.
No.
Mám ja každú jednu minútu jesť kalcium.
Každý deň jednu pirulku na obed do úst.
Mám zápal mliečny pľúc.
Paradajkovú polievku nemôžem už, povedala pani doktorka, lebo mi nebude dobre biť srdiečko.
Ale bije mi srdiečko.
Mamina, lipový čaj!
Minule, keď pôjdete na kontrolu, aj mňa budú ošetrovať.
Nemôžem piť sirup s vodou, lebo to mi povedala pani doktorka.
Ani mlieko, ani kávu nemôžem.
Šteklilo ma ten pás na nohe. mamina.
To je všetko.
Ani banánové mlieko nemôžem.
Asi do štvrtku sa vyliečim.
Pani doktorka mi to kázala.
Keď sa to neulepší, môžeme ísť na kontrolu.
P.S. od mamy: Keď sa ulepší, budeme sa smiať na inom.
