Pavol. Na prahu tridsiatky, malý živnostník, poctivec, šoumen a blázon do detí. Takmer dva metre do výšky plné života a odvahy žiť. S hypotékou na krku, mladou ženou a zatiaľ jedným malým špuntom žije svoj obyčajný život v malom mestečku a keby to šlo, všetky problémy by zasmečoval cez sieť rovnako, ako občas pri volejbale.
Problematická sociálna pasáž jeho príchodu na svet. Bol nečakaný prírastok, otec si ho neželal a patrične to dával najavo všetkými spôsobmi. Ťažko prežívané tehotenstvo v plači.
...
Tomáš. Čerstvý tovar firmy puberta. Vyhúknutý, ešte s trochu plachými očami, na jednej strane strašná túžba po nezávislosti, na druhej strane tiché priznanie sa k mame. Človek v ńom podvedome tuší jemnosť.
Zlá zdravotná anamnéza matky. Genetická veľmi vážna pravdepodobnosť ohrozenia života pri treťom pôrode. On bol ten tretí.
...
Ondrej. Šesť rokov. Zvedavo si denne kontroluje spod obväzu svoje prsty, ktoré pred pár dňami dala do poriadku plastická operácia. Nultý ročník školy zatiaľ necháva plynúť akoby mimo seba - ešte neprišiel čas, aby bral školu ako miesto, kde sa má cítiť doma. A tak trochu si dáva načas s tým, čo v nej nabral do seba.
Prekvapenie prvého pôrodu. Je Down. Jeho mama usilovne študuje a robí všetko pre to, aby deti ako on mali svoje chránené bývanie a chránenú dielňu. Klobúk dole.
...
Pred pár týždňami som držala na rukách malý zázrak. Štyrmi mesiace, horko-ťažko naškrabané kilá. Drobné telíčko, nádherne veľké oči. Agátka. Je tak milovaná, akoby nikdy žiadny papier s pečiatkou po jej pôrode nebol prišiel. Očividne tú lásku okolo seba cíti, to fluidum pokoja a nebeskej čistoty sa dá jedine nadýchnuť v jej prítomnosti. Jej stará mama, distingvovaná dáma a skvelá žena, kapacita v jazykovede, si ju túli k sebe: "Ty naša milovaná Agátka! Si najkrajšia na svete!"
Ten papier potvrdil to, čo od druhej tretiny tehotenstva bolo preplakané, vymodlené, s tvrdohlavou odvahou prijaté. Diagnóza: srdiečko so slabou "baterkou" a Downov syndróm.
...
Ja viem, takých príbehov sú tisíce. Tieto sú moje, blízke, zažité. Každý si môže do tých bodiek doplniť ten svoj, odžitý, okukaný.
Ale ja teraz chcem, aby ste rozhodli o týchto.
A teraz zoberte ceruzku a škrtajte.
Lebo ani jeden z nich tu vlastne nemal byť.
Že to nejde?
Prepáčte - kde je teda čiara, kedy to "ešte ide" a kedy "už nie"?
Život je dar. A ten sa neodmieta.
