Pravdu povediac, ja už som bola pokojná – lebo to úplne prvé nosenie /pre mňa/ som si odkrútila s Mikuláškom, a vďaka babyvaku som zažila nie jednu komickú situáciu a veľmi veľa pozitívnych okamihov.Dodnes si mnohé pamätám...
... staršia pani, tmavšej pleti a úctyhodnejších rozmerov, ma zastavila na námestí nášho minimesta so zdeseným výkrikom:„Pre všetko na svete! Čo to tam máte?“„Bábätko...“ usmiala som sa spokojne a pretože to bola žena, bez obáv som odhrnula lem látky, kde náš piaty drobec s nadmieru dobrým apetítom šlukoval mliečko z najlepších zdrojov... Vôbec sa pritom nedal rušiť zo spánku ani obzeraním a zhrozenými výkrikmi, ktoré ešte nasledovali.„Veď mu ublížite!“Smiala som sa:„Ako by som mu mohla ublížiť, prosím vás?“„Úbožiatko, pokriví si chrbticu... ako je tam hrozne skrútený... a zadusí sa!!!“ Pani sa očividne sama dusila vo vlastnom strachu o moje dieťa.Čo som jej na to mala povedat? Videl niekto dusiace ubolené dieťa spokojne sať mamino mliečko a driemať pritom? Odpoveď jej dal môj syn – spokojne sa obzrel, usmial sa doširoka a urobil veľkopansky rozšafne „grc“. Až ho beťársky nadvihlo. A s blaženým úškrnom zaspal znovu.Nechala som milú pani tam stáť, /už tam nestojí, kontrolovala som/ a šla ďalej...
... ako mi milý starý ujko raz pri pohľade na mňa povedal:„Múdro robíte, mamička, aj mňa tak mama v plachte nosili...“... ako sa ma pýtali často ľudia, či tam nosím psa. /????, !!!!/...
No a dnes tam spal Šimonko. Celý čas, čo sme sa túlali po Poluse a Ikea, zachraňujúc našu domácnosť pred výpadkom niektorých potrieb v domácnosti po dožití. A práve v Poluse – kuk...pozrel na nás jeden rozkošný starší bradatý pán...„Jéééj!“ Povedal nadšene úplne nedospelácky. „To je krásne! Môžem sa pozrieť zblízka?“No povedzte, ktorá mama neukáže s hrdosťou svoje baby?Milý pán bol z nás očividne paf... v dobrom.„a... čo chcem povedať... ako... no... nestane sa mu ... oné... nič... no viete... s chrbátikom?“ „Ale nie ujo... veď bol takto v brušku... a pozrite, tam je jeden kus, čo tu v babyvaku spával. Vyzerá, že by mu niečo bolo?“ Otočila som sa veselo k Mikulášovi, ktorý spolu s ockom šoféroval nákupný košík.„To je krásne, to je krásne...“ dojato hovoril pán. „Ste krásna rodinka, želám vám krásny deň a veľa šťastia...“Šimon sa ani nepohol a odfukoval ďalej...Nám bolo dobre pri srdci. Aj vďaka mnohým úsmevom okoloidúcich, ktorých náš spiaci drobec očaril.Kuk, svete! Neboj sa mamičiek, čo nosia deti v babyvaku blízko pri srdiečku...
