Mali ste?

Celé ruky mi smrdia.V izbách sa mi kopí posteľné prádlo a naša práčka už kvíli s požiadavkou na odchod do večných lovíšť.Nestíham žehliť tie hory.Moje deti, zvlášť dievčatá, keď vidia hrebeň, majú záchvaty hystérie.Napriek odporu chlapcov som nekompromisne vytiahla strojček na vlasy a nasadila najkratšiu možnú násadu.Dnes sme opäť bez ohľadu na vek a pohlavie mali hromadnú hygienu s jediným najdôležitejším bodom – vlasy.Dorotka už len pri povele „smer vaňa“ začne zúfalo zavýjať. Má výdrž.Mám pocit, že už aj zo sna budem jemne, ale pevne stláčať palec a ukazovák v ráznom ťahu smerom dolu.Pred očami mám mžiky malých lesklých bodiek.Už som si myslela, že sme sa ich definitívne zbavili na jeseň, keď po dvoch rokoch /!/ konečne zmizli zo Samkovej školy.Teraz máme štvrtý prezent z materskej škôlky a naša Dorka a jej krásne husté vlasy sú ako magnet.Každý mesiac sa rituál opakuje.Nie žeby ma to práve bavilo, je to nevyhnutnosť.Nie sme asociáli, voda tečie, vlasy sa češú, šampón sa míňa pravidelne.Ale... chodíme medzi ľudí. A tak sa to stalo.Máme vši.Fuj, keby aspoň neboli tak šialene odolné.Aspoň ma utešte, že nie som sama.