Jedno auto značky Škoda 120, tohto času už snívajúce svoj večný korózny sen v motoristickom raji. Kúpené len preto, aby som dorobila výšku aj s deťmi.
Dve nádherné oči, v ktorých vidím každý deň seba presne takú, aká vždy túžim byť. Je to na neuverenie, ten pohľad. Ale pomáha to žiť a byť lepšou.
Tri bydlá, kde zatiaľ naše maličké kráľovstvo existovalo, a už je tu výhľad na štvrté, dúfam, že trvalé miesto kraľovania.
Päť zamestnaní, ktoré vymenil nielen pre nutnosť, ale preto, aby nás napriek zdravo tvrdohlavému zotrvaniu vo svojom špecifickom fachu uživil.
Šesť nádherných detí, jedinečných, neopakovateľných bytostí, o ktorých tvrdím, že hádam ani nemôžu byť zo mňa také skvelé. Leda ak po tatovi.
Jedenásť neuveriteľných rokov dojčenia, ktoré stále trvajú aj kvôli nemu - jeho nežnosť a neskutočná podpora každej mojej kvapky mliečka robia zo mňa matku s veľkým M.
Tridsaťšesť rozmaznávajúcich mesiacov tehotenstva dohromady. Nikdy som sa necítila viac milovaná, mojkaná, obdivovaná a zbožňovaná. Tešil sa z každej mojej oblinky a má ju dodnes precítenú v prstoch.
12 rokov x 365 dní x 24 hodín x 60 minút... čo vyjde, to je môj neskutočný pocit plnosti a šťastia s človekom, ktorý na svoju divožienku čakal neuveriteľne dlho. A tvrdí, že mu to stálo za to.
Tisíc odpustení, ktoré vždy prichádzajú od neho, milión objatí a pohladení.
Aby to nebolo také sladké a také suché, pravidelne to solím mokrým.
Ale on nechce, aby som počítala slzy.
Povedať, že milujem, je na tomto mieste totálna sucharina. Dúfam, že to vie.
Ale nech mi teraz tie slzy nepočíta. Ani neutiera. Sú od šťastia, že ho mám.
Presne pred dvanástimi rokmi v tomto čase som zúfalo a zúrivo v poslednú dievockú noc premýšľala, či si mám vziať práve toho muža. Zrazu mi to prišlo absurdné.
Urobila som to.
Človek, ktorému ďakujem za moju plnosť života ženy, je môj manžel.
