Prvé momenty pred pár mesiacmi si pamätám celkom jasne. Tesne pred tým som telefonovala s kamoškou. Práve si dorobila tehotenský test, a bol negatívny, z čoho bola úplne nadšená. Majú tri deti, a jej čakanie potomstva oných 9 mesiacov bolo okrem všetkých tehotenských príznakov príznačné aj tým, že má – opisne povedané – neschopnosť znášať psychicky aj fyzicky náročnejšie stavy svojho bytia.
Ja som vždy všetky svoje tehulkovské obdobia prežila v pohode. Ale teraz nie. Okrem toho, že na mňa „došlo“ a všetku nevoľnosť a nechutenstvo som si pekne /vrátane vzorky vracania/ odkrútila, ma to trochu na pár dní aj nabúralo. Neplánovali sme. Ja som sa už po očku obzerala po návrate do mojej profesie a svoj voľný čas som si čoraz pravidelnejšie kradla pre utvrdenie v praxi, čo ešte viem. Šlo mi to a tešila som sa z toho. Prihlásila som na na PC kurz. Plánovala som intenzívne oprašovanie angličtiny. A hlavne som sa bála. Bála som sa reakcií ľudí. Bála som sa aj pomyslieť na svojho gynekológa, ktorý bol naposledy ku mne taký necitlivý. Pozdrav, moč, tlak, koza, termín ďalšej návštevy, dovidenia.
Tých pár dní som pretrpela vo vnútri. Nechcela som dieťatko poslať preč, ale potrebovala som si v sebe upratať. Materstvo je niečím, čím žijem, aj keď netvrdím, že som dokonalá mama. Trošku mi bolo aj ľúto, že má byť po Mikulášovi koniec. A ako na potvoru, nik z rodiny sa do demografického vývoja nemal a nik v okolí tie rozkošné bábätkovské veci nechcel a nepotreboval. Divnô, vždy bol o to poprask. A aby som sa priznala, tehotenstvo bolo vždy pre mňa očarujúcim obdobím špeciálnej intimity medzi mnou, bábätkom a ockom. Želala by som každej žene takého muža, ktorý miluje každý pribúdajúci centimeter objemu vášho bruška čoraz viac. Ale on povedal po poslednom pôrode: „Už by sme mali končiť, láska. Mám vek.“ Bodku za všetkým trápením dal nakoniec predsa len môj milovaný, ktorý na počudovanie pokojne zahlásil: „Tak ako sa má náš bobček? /To je vždy pracovný názov bábätka v brušku/. A bolo vyriešené.
A tak všetkým, čo na to postupne prichádzali a prichádzajú, /pretože hráme poctivo vizuálnu hru: pozri, hádaj, uhádni/, hovorím: Toto dieťatko nám bolo pridelené. Asi ho mali poslať niekam inam, ale tam by ho nechceli a neľúbili. Tam v nebi vedeli, že tu je miesta vo všetkých srdiečkach pre neho vyše práva.
Deti sa neskutočne tešia. Zajtra idem na prvú poradňu. K inému lekárovi. Uvidíme, či je tam jedno alebo dve vydania... A na Vianoce mám pre celú rodinu darček. Pôjdem rodiť šiesty krát.
A teším sa, až si náš nečakaný poklad znovu priložím na prsia a svoju šnúru dojčenia potiahnem ďalej, ako je terajších 9 rokov v kuse s jednou polročnou prestávkou. Dúfam, že sa tešíte s nami...
