Tradične nestíham umyť okná a vyriadiť byt do dokonalého stavu, napriek tomu, že mám len o jedno dieťa viac ako moja mama. Nie je mi to jedno, ale napriek chvíľkam mrzutosti z natlačených nosíkov a dlaní vo veľkosti detí veku 8, 7, 5, 3 roky a jeden kus 10 mesiacov na skle kuchynského okna dokonale upratanie nie je pre mňa podstatné. Keď každý večer zbieram pod stolom zbytky cesta z vianočného pečiva, ktoré spravodlivo delím medzi mňa a deti pol na pol, cítim sa pokojne.
Tradične som imúnna voči haldám vianočného tovaru iracionálne vystavenom pod nos v čase, kedy človek ešte v mysli tíško špitá pár teplých slovíčok tým drahým, čo už nie sú s nami. A rovnako som inúnna voči všetkým šu-šu a anabel, našťastie tieto ťaháky držia len moje baby.
Tradične varím rybiu polievku a chystám mojej polovičke milované „kuchajdy“. /Recept prosím nehľadajte v žiadnej kuchárke, je rýdzo privátny/. Už desiaty rok sa snažím zmixovať tradície turčianskej kuchyne s oravskými a juhočeskými koreňmi môjho manžela a vyrovnávam to etnografickými štúdiami o zvykoch.
A hoci to neprezrádzam rada, už pomaly tradične – napriek všetkým dobrým a silným predsavzatiam – nestíham vyrábať a zadovážiť darčeky pre našu obrovskú rodinu v slušnom termíne, nieto ešte na ne naškrabať pár korún navyše. /Aj teraz rýchlo idem ešte baliť zásielku pre všetkých mojich blízkych tam medzi Veľkou a Malou Fatrou/.
Ale napriek všetkým tradíciám, z ktorých beriem len tie, čo majú zmysel a robia nás lepšími, sú sviatky o zázraku. Zázrak je niečo nevšedné, čo sa deje celkom inak, ako obyčajné veci. Nevšedné však je, že ho nevieme prekuknúť, vcítiť, prežiť, vychutnať, odovzdať. Zdá sa, že máme otupené tie oči, o ktorých malý princ tvrdil, že vidíme nimi najlepšie. Možno je to tým, že už nevieme nezištne rozdávať dobro. Pretože zázrak sa riadi týmto základným princípom: dobro rozdávaním rastie.
Vďaka tomuto vzorcu z jasličiek máme aj my Vianoce. Vďaka tomu sme zažili, zažívame a chceme zažiť najkrajšie okamihy svojho bytia, a nielen na Vianoce. Skúsme nad tým premýšľať. A skúsme s tým aj niečo urobiť, netreba ani čakať do Nového roku. Teraz, hneď, hocikomu.
Nech sa nám rozširovanie zázrakov touto cestou stane tradíciou, ktorá nás urobí lepšími.
