Ale sú ľudia, ktorí tieto Vianoce mali iné, ako šťastné, pokojné a veselé.
Pár dní pred sviatkami som sa dozvedela, že Agátka-zázračnica je v nemocnici aj s maminou. Tak dlho čakaná a tak dlho odkladná operácia srdiečka bola tu a už nebolo času ju odkladať. A tak tato so staršou princeznou vianocovali doma, mama s Agátkou pri hadičkách v nemocnici. Ak si niekto veľmi želal tieto Vianoce zdravie, tak to boli práve oni. A platili svoju daň.
Kdesi severnejšie od nás dve deti narodené v jeden deň sa netešili veľmi na Vianoce. Ich najväčší sen, aby sa ocko s mamou mali radi, sa momentálne čím ďalej tým viac vzďaľuje... Doma je tak zvláštne, ocko nedáva pusu mame, ako to dáva krstný krstnej, a ocko tak často odíde len tak. Má ich ešte rád? Má rád ich mamu? Ak áno, prečo sa necítia šťastí? Ak si niekto želal na tieto sviatky lásku, tak sú to práve oni.
Deň pred Štedrým dňom som viezla deti na generálku jasličkovej. Kým som si myslela, že cvičia, vyviezla som sa do Tesca a veľmi šťastná som z toho šialenstva čo najrýchlejšie vypadla. Šla som po mojich hercov, no otvoril mi don Vincent v okamihu, keď mi dcéra do telefónu hovorila: "Jasličková nebude, sme doma... donu Vincentovi dnes zomrela mamička..." "Čo?" zdesene som odpovedala do telefónu a pozrela na dona. "Áno," odpovedal, "je to tak, v piatok ju pochovávam."O jeho mame sme vedeli toľko, až bola celkom "naša". Sama ako vdova vychovala křdeľ detí a ak sú všetci takí ako Vincent, tak klobúk dolu. Mal k nej krásny vzťah. On si tiež možno želal na Vianoce niečo iné...
A dnes sms od sestry: naša spoločná kamarátka Ivka sa len pred mesiacom stala mamičkou. Ale z dieťatka sa teraz tešiť nemôže. Leží s akútnym zápalom pľúc a pohrudnice v nemocnici, dievčatko je doma.
Nie každý má na sviatky všetkých doma, nie všetci majú doma ľudí, čo ich ľúbia.
O to viac treba v tichu počúvať tých, čo máme doma, ľúbiť tých, čo sú okolo nás, ďakovať za zdravie ... a v tichučku pomyslieť na tých, čo Vianoce zažívajú inak.
