Viktorka nie je žiadna vyhúknutá dážďovka. Ale nohu má už veľkosti č. 37 - k tomu číslu sa statočne prebojovala za necelého trištvrte roka z klasickej dievčernskej 34.
V lete nás ešte srdce pre rastúcu nohu tak veľmi nebolelo. Plátenky a sandále sme ako tak zohnali, k tomu číňanky tenisky a bolo.
Ale dnes sme si to vypili do dna.
Baleríny, čo ako zlaté, sa už veľmi po ráne cestou na vlak nosiť nedajú a bolo by treba buď urezať pätu alebo prerezať dieru na palec. Milované - nemilované, hajde do mesta po nové topánky. /Lebo moje "frajerské" čižmičky som jej odmietla darovať, bosá, čo ako ju ľúbim, zase ja chodiť nebudem./
Frčíme. Prvá obuv - kdesi na trhovisku - zatvorená. Pálime do obchodného domu, oblúkom sa vyhnúc síce drahej predajni na križovatke, ale podľa mojich osobných skúseností napriek zasoleniu z peňaženky veľmi kazovej.
Dolu v predajni obchodného domu nás už poznajú. Hneď podľa inštrukcií ekonomického ministra mierim k výpredajovému kútiku, kde na mňa zízajú dvoje krásnych kotníkových čižmičiek. Jejda, číslo 37!
Lenže - beda! Jedny z páru čižiem sú tak špicatého strihu, že mojej dcére pláva palec tri centi od špičky, čo je na môj vkus veľa. A druhé - aby to nebolo také jednoduché, sú tak skvele poprešívané v oblasti päty, že Viki rezolútne pokrúti hlavou.
Predavačka bola veľmi milá - vytiahla snáď všetky 37, ktoré mala v dosahu - ale skončili sme s dlhým nosom. Prešívanie, nízky priehlavok alebo zlý strih. A už vôbec som nemienila podporiť úplne poslednú ponuku - čo ako rozpačitú - kúpiť dcére polovičné čižmičky s logom a kukučom Barbie za čosi vyše 1400 Sk.
Pošli sme my hnedle vedle, tam, kde chodím rada a úspešne. Pre zmenu tam 37 detské neboli, a tie dospelácke mali tú istú chybu - prešívanie, vysoký nárt, zlý strih. A ešte šialenú cenu. Chytal ma už zrádnik, bola som totálne spotená a strácala som ilúzie o tom, ako naša krajinka mala niečo zásadne spoločné s Baťom a obuvníckym priemyslom.
Nejak popamäti sme našli obchodík s detským tovarom a tam sme po dlhom skúšaní, /lebo zas sme pekné prechodné topánky neobuli pre štepovanie okolo šnurovania/, kúpili síce botasky, ale slušne vyzerajúce, s vizážou hnedých športových topánok. Dokonca so zľavou - vau!
Čiastočný úspech, ale predsa. S trošku pozdvihnutým sebavedomím sme sa rozhodli vliezť ešte do poslednej obuvi bez čínskeho tovaru, s beťárskym úmyslom minúť ešte tú väčšiu časť koruniek, ktorá nám ostala po takej úspore. Viki aj mne však duša pišťala po pekných babských čižmičkách.
Schody, dvere a sme tam. Zúfalo hľadám detský kútik s obuvou, ktorý bol kedysi na celú stenu. Dnes sa zmestil do štyroch políc, /z toho jedna papučová/, o šírke asi meter. O traktorky sme záujem nemali, ale jedny krásne čižmičky nám hneď skočili do oka. Kuk na podošvu a trochu zmrznutie: číslo 34. Skúsime byť agilné a pýtame slušne 37. Predavačka zmizne za plentou, aby nám hneď oznámila, že dievčatá môžu mať nohu len do 34. Bum.
Pokúšam sa pomedzi police s Riekerkami argumentovať niečo o tom, že nemôžem svojej 10-ročnej dcére, ktorej zaručene noha ešte porastie, kúpiť na JEDNU sezónu čižmy za 1800 Sk. Predavačka stoicky pokrčí plecom a povie: My také dostávame, nemôžem za to.
Ba kieho, pomyslím si a v duchu naštvatá formulujem petíciu pre obuvnícky priemysel:
"Vážení! V súčasnosti majú deti podstatne väčšie chodidlo aj vo veku 10 rokov. Prosíme, nenúťte naše deti chodiť v topánkach, ktoré im musíme kúpiť len preto, aby neboli bosé. Ráčte, prosím, vyrobiť topánky pre dievčatá a chlapcov aj v číslach 37 a iných, bez opätkov, bez prešívania, bez divných "In" strihov a ceny, pri ktorej prepočítavame, či nám vyjde pri prípadnej kúpe na mlieko a chlieb. Chceme iba topánky, ktoré naše deti nebudú tlačiť a bude sa im v nich chodiť ten rok dobre, ktoré vydržia a pre ktoré nás nebude tlačiť každá koruna v rozpočte a v krku. S neskonalou úctou jedna matka 10-ročnej dcéry zmožená obiehaním obchodov s obuvou.
Dúfam, že to tam niekto pochopí. A že nebudem musieť o pár týždňov pri kúpe zimných čižiem znovu odpovedať Viktórii na otázku: Prečo to šijú tak divne? takto: "Lebo oni to nenosia na svojej nohe."
Howg.
