Odhliadnuc od toho, že číslo bolo síce krásne, no zamerané na vyšívanie, čo ja nemusím /a preto zajtra poputuje kamarátke do MC/, riadne ma dohrialo. Som tvor, čo číta všetko od začiatku po koniec. Ale ten koniec v Dorke nebol práve dobrý. Na posledných stránkach som objavila super propagáciu antikoncepcie ako stránku určenú pre dospievajúce „Dorinky“. Nuž, urobili by z nich riadne hlúpe Dory.
Odhliadnuc od toho, že som z opačného tábora Pro-life a nikdy som sa tým netajila – nakoniec pri našom počte detí sa to ani nedá – ma nahnevalo niečo iné. Informácie, stiahnuté z www.antikoncepcia.sk vyzerali síce na prvý pohľad veľmi starostlivé a objektívne, ale ani zďaleka také neboli. Je to samozrejme vec lobby výrobcov antikoncepcie, aby si prihrali svoju polievočku. Čo ma trápi, je iná vec, a netýka sa iba Dorky.
Ak sa v poslednom čase veľmi diskutuje o novinárskej etike a o hraniciach, pokiaľ má novinár ísť za pravdou, som medzi prvými, ktorá žurnalistov – napriek tomu, že chcem k nim – sfúkne. Vždy som mala predstavu, že novinár je potomok zúrivého Ericha, ktorý každé slovo overoval zo všetkých možných koncov, aby vypustená informácia bola skutočne tým najobjektívnejším, čo sa dalo vypátrať. Dnes som na mol sklamaná. Polopravdy, štvrťpravdy či dokonca 1/8 pravdy sú v médiách /a nielen v nich/ bežnou praxou. Pretože ako každý človek mám svoju oblasť, ktorej dobre rozumiem, chytám sa často za hlavu.
Nerozumiem tomu, prečo moji snáď budúci kamoši v teréne si nedajú viac snahy zúrivo hľadať pravdu. Nemám ani pocit, že by to bol nedostatok času... Premáha ma ťažká depresia, že za všetkým sú – peniaze. Taká stránka, či článoček, správne napísaný, môže dobre „bodnúť“ účtu redakcie aj z iného zdroja, či nie? Neviem síce, kde je profesionálna hrdosť, sloboda, nezávislosť a neviem čo ešte ľudí s mikrofónom, ale vychádza mi jedine tento výsledok. Vôbec ma to neteší. A nielen preto, že neviem, do ktorej redakcie by som potencionálne pri svojom rebelstve mohla ísť po materskej pracovať a ktorý šéfredaktor by za mnou stál aj napriek strane mincí s veľkou nominálnou hodnotou. Len tak, pre pravdu a česť.
Takže teraz neviem, či novinárska etika ešte žije, alebo ju už na Slovensku nahradili úbohou etiketou, za ktorú sa platia ťažké prachy.
