Každá rodina s deťmi dnes totiž od nej dostala nečakaný a vzácny darček - 10 Sk na dieťa na mesiac.
Pravdu povediac, keď mi to manžel oznámil, 5 minút som sa od prekvapenia opekala na žeravom slnku v otvorených balkónových dverách. Vtip to vraj ozaj nie je.
A tak odhliadnuc od toho, že náklady na tento bezprecedentný prídavok budú pomaly vyššie, ako "dar" sám, patrí sa poďakovať.
Ďakujem vám teda, pani ministerka, že ste nám tak úžasne prilepšili. Automaticky som sa hneď rozhodla, že tých 60 Sk pre naše deti použíjem na nákup rožkov. Každý deň jeden navyše z vašich peňazí. Musíte uznať, že takýto nadštandard by sme si bez Vás asi nemohli dovoliť. Aj keď z úcty k darcovi nechám asi tie rožky každý deň vyschnúť na čestnom mieste a potom z nich vytvorím kyticu... napichnutú na špajdle. Keď budem mať cestu okolo ministerstva práce, isto Vám ju nechám na vrátnici. Nech sa potešíte aj Vy.
Manžel ma ubezpečil, že túto úžasne starostlivú a prosociálnu vládu budeme mať ešte dlho, lebo ju ľudia žerú aj s topánkami. Tak ja už ozaj neviem, či som ešte "ľud" či "človek" alebo aspoň "riadny Slovák" ako sa zvykne pekne hovoriť.Lebo ja takýmto slaboduchým perlám ducha nerozumiem, ani si ma nik za ne nekúpi.
Možno som príliš náročná. A ešte k tomu samostatne myslím a napriek neláske k matematike ešte takéto počty zvládam.
Ja viem, pani ministerka, že sa Vám to nebude páčiť. Asi by som teda mala ísť tých 60 korún slovenských niekde jednoducho prepiť. Keby som to vedela, možno by som sa aspoň na chvíľu cítila ako skutočne obdarovaný sociálny prípad.
