Okrem výsledkov našich detí sme sa bavili aj o tých nešťastných vysvedčkách.
Je mi ako rodičovi šumafuk, aké technické nitky bežia k napísaniu papiera s názvom "vysvedčenie".
Ale nie je mi fuk, ako to celé vyzerá smerom k našim deťom.
Pani učiteľka /dlhoročná/ bola pri tejto téme úplne rozrušená:
"Podľa nového zákona - ktorý sme opakovane overovali na ministerstve - sme deti celý polrok neznámkovali. Deti dostávali motýliky, nálepky, smailíky - no pohoda. A stále sme sa neveriaco pýtali tam hore - neznámkujeme, je to dobre? A oni - dobre, dobre, pokračujte!!! A 13. januára /!!!/ prišiel predpis z ministerstva, že máme deťom vyhotoviť to vytúžené slovné vysvedčenie... Ale nie také, aké sme chceli deťom urobiť my!"
Nakoniec sme sa dozvedeli ešte véééľa pikošiek. Ako ešte v nedeľu pani učiteľka miesto oddychu sedela za súkromným PC a hľadala inovácie programu na vypísanie vysvedčenia, pretože chyby z ministerstva sa riešili za pochodu tesne pred polrokom na popud správcu programu.
A tiež - samozrejme - na našej škole nie sú tlačivá na "normálne" vysvedčenie - takže vyrábali iba opis. Neverím, že je to nezaplatením faktúr ŠEVTU podľa oficiálnej verzie.
Nedalo mi... Jakubove slovné vysvedčko bolo pred rokom také úžasné aj pre nás, aj pre neho... "Pani učiteľka, a nemohli by ste im urobiť aj také...?"
Neuveriteľné, hoci nedúfala, že to stihne, dnes moja večne poskakujúca prváčka došla s dvomi papiermi.
"Mami, to biele iba podpíš, dobre, to musím v pondelok vrátiť! A pozri, akú mám krásnu kačičku na tomto vysvedčení od pani učiteľky!!!"
Chcem pani učiteľke poďakovať za ochotu a čas. Lebo verím a vidím, /aj keď si to pán minister a jemu píšúci rodičia nemyslia/, že to "kačičkové" vysvedčenie urobilo nielen radosť nám a Dorke, ale nás aj naštartovalo viac, ako tie suchárske slovíčka ministerstva.
Ja viem, veď je to len papier.
Ale nie je papier, ako papier.
