Šoférujeme.
Opravujeme vodovod.
Maľujeme a nerobí nám problém položiť plávajúcu podlahu.
Sedíme pri počítači a vieme si poradiť.
Nosíme drobcov "na koni", hráme s nimi futbal a komentujeme majstrovstvá sveta v hokeji.
Vláčime nákupy, organizujeme tlupy opravárov, výmeny plastových okien, porovnávame ceny prerábania bytového jadra.
Nemáme čas počúvať, vcítiť sa, pofúkať, byť len tak nablízku.
Získavame vedecké tituly a miesta vo vedení.
Sukne pre nás prestávajú byť "in" a v srdci máme tvrdšie jadro, ako sme zvykli.
Začíname kalkulovať a porovnávať veci racionálne.
Odhadzujeme imidž dlhovlasej zasnenej princeznej a presedlávame na flexibilnú zaneprázdnenú manažérku.
Chodíme do fitka, aby sme boli tenké a zdravé, k tomu ku kaderníčke, nech nevidno žiadnu šedinu.
Materstvo a ženskosť ako taká sa nám nevzmestí do nového nohavicového kostýmu.
Prečo sa mi to zdá také prázdne?
Prečo mi chýba čaro ženy ako takej, s jej nehou, citlivosťou, porozumením...?
Prečo - hoci dokážeme už toľko ako muž - naše snaženie neprinieslo väčšiu úctu nášmu ženstvu, vyššie platy, postavenie v spoločnosti?
Prečo muži prestávajú čím ďalej tým viac byť voči nám gavalieri? Prečo nám neotvárajú tak ako kedysi dvere, nedajú prednosť pri nastupovaní do autobusu, nevážia slová pri komunikácii, robia si z nás veselo nemiestne žarty?
Niekde sa stala chyba.
Niečo nie je vyvážené.
Mám chuť stlačiť reset.
