Aby ste boli v obraze: to je pozícia šéfky materského centra v mestečku, ktoré nie je mojim rodným /aká škoda!/ a kde byť človekom, ktorý niečo robí pre druhých zdarma a s radosťou je horšie, ako mať na čele nápis s vírusom H5N1. Tu sa ľudia moc netrhajú, aby niečo robili, aby niekam prišli, aby niečo podporili, nanajvýš tak ofrflú.
Priznávam bez mučenia, mc-čko je aj mojim dieťaťom, ale nikdy som netušila, aké je únavné presviedčať ľudí, že sú schopní niečo urobiť, že to dokážu, že to má zmysel, že vnútorný pocit dobrého skutku je niekedy viac, ako horibilný honorár v eurách. Každá skúsenosť sa raz predsa zúročí!
Mám dosť hlúpych otázok typu: Koľko za to dostávaš? Som unavená z podozrievania, že sme tlupa nespokojných báb, ktoré nevedia vydržať doma na zadku pri svojom decku. Som správne naštvatá aj na všetky baby, ktorým sa MC dotiahlo až pod nos najväčšieho sídliska so spústou kočíkov /obsadených/ a nie sú schopné napriek pozvaniu doraziť. /Čo by som tam robila?/
Nikdy som nebola typ manažéra, aj tú SEŠ mám viac-menej z nutnosti, ale som natoľko zodpovedná, aby som si stála za svojím slovom a natoľko vlastním v rovnakom pomere IQ a EQ, aby som svojim partnerom v prípade vybočenia z normálu ktorýmkoľvek smerom decentne oznámila situáciu. I keď to nie je vždy jednoduché.
Lenže teraz som v keli. Pre niekoho smiešnych 3000,- Sk mesačne, nulová možnosť sponzorstva /Samsung žije svoj vlastný kórejský svet, ktorý zahŕňa len tých, čo majú šikmé oči/, pridlhá cesta k rýchlemu a sľúbenému grantu z banky, ktorá nekomunikuje, bŕŕŕŕ´... Pre mňa je to nočná mora. Nemáme v MC žiadny krík, ktorý by rodil modré bankovky. Iba klasické africké fialky vo farebných miskách z IKEA. A skromné zariadenie, bez bazéna a veľkých vymožeností bohatých miest, všetko z našich domovov a z rúk obyčajných ľudí, ktorým stačilo povedať „prosíme si“ a potom už len rýchlo „ďakujem“.
Takže, ak sa nudíte, skúste si založiť v našom mestečku mimovládnu organizáciu. Celkom isto vám aj proti všetkým genetickým predpokladom čochvíľa nájdu žalúdočné vredy.
Ja to ešte nevzdávam – mňa prekážky iritujú. Ale vypísať si adrenalín mi po 6 týždňoch kiahní a v blbom babskom stave robí celkom dobre.
A nakoniec – aby ste si nemysleli, že je to nejaká malina. Tak.
