Priznávam, že som rebel. A pretože som aj rodič, vzbúrila som sa.
Nemám nič proti tomu, ahy sa deti učili angličtinu, teším sa z toho, že budú spíkovať o stošesť a že nebudú mať problém s komunikáciou kdekoľvek na svete budú.
Ale mám problém s tým, čo sa podľa informácií od pani učiteľky má podľa "štátom určeného vzdelávacieho plánu" učiť v školách - aj na agličtine.
Nemám problém s otváraním sa iným kultúram a svetu, a myslím, že si viem nájsť dobré veci ako vzor v každom národe - lebo všade sú. Som za to, aby aj deti videli, čo dobré je v iných krajinách.
Len nechápem, čo je také dobré, povzbudzujúce a motivujúce pre život našich detí na Hallowene, že sa o ňom učia v školách a dokonca majú o ňom robiť projekt?
Na moju pripomienku - priznávam, že búrlivú - mi bolo oznámené, že by som mala byť tolerantná, lebo oboznamovať deti s anglickými reáliami, teda aj so sviatkami, nám predpisuje aj Európske jazykové portfólio.
Aj tak však stále nechápem, prečo práve Halloween?
Čo v celej kultúre anglicky hovoriacich krajín nie je žiadny sviatok lepší a motivujúcejší, ako práve tento? Čo je výchovné na sviatku duchov a strašidiel, oficiálne pohanskom sviatku Samhain, ktoré sa aj tak neúspešne pokúšal zlikvidovať pápež Bonifác IV? Čo ako pátram po Wikipédii a iných zdrojoch, nenachádzam tam okrem odkazov na sekularizáciu a povery nič, čo by stálo za reč, teda už len tie sladké dobroty, ale tie sa hádam dajú jesť aj z iných príčin.
A tak sa pýtam:
- prečo sa do učebných osnov ( a do európskych smerníc) nezahrnul radšej rovnako anglický Deň Vďakyvzdania, ktorý má aspoň nejakú pozitívnu náplň, a pre tých, ktorí chcú dôvod na hostinu, aj väčší objem jedla?
- ak sa majú naše deti učiť o Halloweene, učia sa rovnako deti v Anglicku o silnom zvyku našich predkov pri vynášaní Moreny na jar? Robia to tiež tak vášnivo, ako tu každý rok halloweensku strašidiádu?
- ak ponúkame deťom kultúru iných národov, sú naše deti také pevné v tradičných slovenských zvykoch, ktoré majú silnú pozitívnu náplň? Na ktorom predmete sa o nich učia? Čo vedia o takých zvykoch, ako je napríklad trojkráľová koleda, sériu predvianočných zvykov od Lucie do Vianoc, kde má každá noc svoju moc? Čo vedia o pranostikách, porekadlách, prísloviach, skrývajúcich toľkú silu a múdrosť nášho národa? Prečo im bez týchto základov ponúkame niečo iné? Ako chceme, aby sa cítili byť svoji a slovenskí, ak nemajú toto v sebe? Len preambula a štátny znak na stene školy tomu nepomôžu...
- ak máme byť takí tolerantní k iným kultúram, prečo sa potom neučia naše deti o woodoo a neskúšajú vyprodukovať zombie? Aj to je kultúra, aj to sú zvyky, a silné!
- všetci sa boja propagácie kresťanských Vianoc, lebo to vraj (čo mi bolo aj teraz povedané) môže niektorým prekážať, ale že propagujeme vlastne okultizmus, to je ok?
- čo o tomto sviatku vedia vôbec deti naozaj? Ja viem, oni sa len hrajú a strašia... a možno to majú v paži. Ale je toto výchova?
Ja totiž výchovu vnímam ako pernamentný proces vnášania dobrých pravidiel a návykov do života dieťaťa, proces, ktorým ho usmerňujem k zrelosti a zodpovednosti, kultúrnosti a empatii, k filantropii, k uvedomeniu si svojho národného, rodinného, náboženského - podľa toho, na čom jeho rodina stojí, aké hodnoty vyznáva.
A je mi divné, že niekomu je divné, že s takýmto "halloweenskym" šou ako rodič nesúhlasím. Nemá náhodou škola rešpektovať výchovu v rodine a pomáhať nám v nej?
Ja viem, mnohí ma pre pár tekvíc, strašidiel a svetielok pošlete do hája.
V kultovom filme Leví kráľ je jednému zvieraciemu puberťákovi povedaná múdra veta: "Dívaj sa ďalej, ako dovidíš."
Dívame sa ďakej?
