Reč bola o drevennej postieľke, ktorú som im pred polrokom pribalila do Terezkinej výbavy. Prišli sme k nej ako slepé kura k zrnu - jedného dňa ju k nám dovliekla kamoška, nič za ňu nechcela a Mikulášovi slúžila do jeho prvých krokov ako kuchynská telocvičňa...
Postieľka bola ako nová, ľúto mi ju bolo postaviť ku kontajneru. A nám ju nebolo treba. A tak v nej teraz spáva Terezka.
"Tak čo za ňu? Chceli by sme sa nejako vyrovnať..." opýtal sa ma ešte raz.
"Nič, Jaro, som rada, že slúži a že sa na ňu nepráši prach v pivnici.
Trochu sme pokecali, očividne mu dobre padlo moje slovo. Kúpiť teraz byt,prerobiť ho, zariadiť a ešte nakúpiť aj výbavičku pre malého prvorodeného drobca, to je záber. Dobre si to pamätám, a dobre si pamätám aj ľudí,ktorí pomohli nám. A chceli tiež za to maximálne tak vatikánsku menu.
Jaro odišiel a ja som sa zamyslela. V duchu som počítala, na koľkých miestach koluje podľa termínu pôrodu môj kompletný tehotenský šatník, poctivo ušitý a odskúšaný vo všetkých typoch počasia a aktivít. Celkom ma baví tento maminkovský /a nielen taký/ manažment, kedy pragmaticky posúvam bábätkovské veci tam, kde sa chystá radostná udalosť. Teraz celá koordinácia presunu tohto konvoja pomoci mieri do Bratislavy k mojej sestre, očakávajúcej prvorodeniatko na nový rok. Nakoniec, najviac by vedela rozprávať naša prútenná 12-ročná kolíska... Uhojdala viac detí, ako ich je u nás doma, a myslím, že bola len rada. Tak ako ja.
Stále som však mala pocit, že som tomu Jarovi predsa len mala povedať, že niečo za to chcem. Či je to len tak?
A potom ma tá správna definícia mojej požiadavky napadla.
Takže, ak to čítaš, chlape: jediné, čo chcem, je, aby ste aj vy na oplátku pomohli takým ľuďom a vtedy, keď budú v trablech. Nezištne a s úsmevom. Vecou, ktorá nie že patrí do koša, ale stojí dosť korún a je v stave, keď je skutočne darom a pomocou.
Tak, mienim nakaziť svet dobrom. Možno po troške, ale predsa. Aj ja som bola nakazená, a je to úžasná diagnóza...
Najlepšie je to vtedy, keď to dotyčný ani netuší, odkiaľ sa presne to, čo bolo treba, vzalo v ten presný okamžik. Ten pocit je neopísateľný. Neopísateľne úžasný.
Doporučujem vám to všetkým. Kým to budete robiť aj vy, máme ešte ako ľudia na zemi šancu.
