Tie vlasy, ten úsmev, tie iskričkové oči už nikdy viac neuvidím.
Niežeby sa mi ich nežiadalo vidieť.
Tá, čo ich nosila, tu náhle nie je.
Odišla v okamihu, ktorý je pre ženu najposvätnejší a najvzácnejší: v okamihu, kedy priviedla na svet svoje prvé dieťatko.
V stredu ráno som vystupovala z auta s mojimi detvákmi, keď som si našla správu: "Rasťovi zomrela manželka pri pôrode."
Zmrazilo ma. Tak veľmi, že napriek krásnemu počasiu som sa nemohla prestať triasť.
Toho chalana poznám dosť dlho. Môj drahý s ním robil v jednej kancelárii, a hoci sa ich cesty rozišli neskôr inam, vynikajúci vzťah medzi nimi ako partiou ostal.
Vysoký štíhly usmiaty športovec, neskutočne mi pripomínajúci všetkým môjho bračeka.
Dlho hľadal dievča, s ktorým by chcel tak úplne všedne zostarnúť. Správu, že sa žení, sme pred necelým rokom prijali s nadšením. Rovnako aj správu, že čakajú dieťatko.
Nádherný príbeh z rozprávky sa odrazu nečakane pretrhol. Na ďalšej strane scenára života je písaná tragédia.
Nebolo vraj pomoci. Dve hodiny ju oživovali. Nepodarilo sa.... Vykrvácala.
Stále to nechápem. Stále hľadám rozumovú príčinu, prečo sa niečo také môže stať v tomto storočí, v čase vysoko vyspelej medicíny. Stále hľadám nejaké zlyhanie, ktoré by uspokojilo veľký otáznik vo mne. A.......... dlho som čakala, že to bol len šialený kanadský žartík.
Miesto toho môj drahý prišiel domov včera s termínom pohrebu a správou, že malá Katka je po operácii a tiež svojim spôsobom bojuje o seba.
Veľmi sa mi ju žiadalo k sebe privinúť. Taká bláznivá túžba vo mne dať jej aspoň kúsok z toho tepla, ktorého sa jej dostávalo neúrekom deväť mesiacov... a ktorého teraz zrazu niet.
Chodím, varím, periem, telefonujem, vešiam prádlo... a všade vidím tie neuveriteľne krásne Jankine oči... jej úsmev...
Myslím na Rasťa a premýšľam nad tým, čo by teraz najviac potreboval.
Túlim k sebe oveľa viac svojich drobcov, bláznim sa s nimi a neviem sa nasýtiť ich blízkosti.
Dívam sa oveľa častejšie do očí tomu, ktorý je pri mne už štrnásty rok a ďakujem, že som pri ňom a on pri mne.
V duchu sedím pri mojej chorej mame a veľmi, veľmi sa mi ju žiada pohladiť. Pred 34 rokmi len o chlp unikla Jankimnu osudu.
Život je dar.
