"Mami, pozri aká úžasná hlava na česanie!!! Ktorý účes sa ti na tej hlave páči?" Ukazuje mi nenápadne Viki svoj objekt nadšenia.
"Jééééj,", hodí fortisimo do éteru moja mladšia, "aaaaaaaaakýýýýýý kráááásny poonííík!Takého by som chcééélaaa..."
Som vcelku pokojná a chápem ich nadšenie. Hračky sú krásne, i keď cenovky pri nich mi v pohode slúžia na očné cvičenie, takže si hovorím, že tak skoro k očiarovi nemusím.
Miki, ten len mlčky pri každom jedle pred seba položí strany s autíčkami a zíza na kamióny. Lobbing podľa Mahátmu Gádhího?
Ale pozriem si to aj ja. Celkom ma baví takéto čítanie, som predsa len stále zakuklené veľké dieťa.
Ale to je tak všetko. Do predajne menom Dráčik nepôjdem.
Niežeby som deťom nechcela dopriať nejakú tú hračku, alebo si nebola istá, že to tam hore na oddelení darčekov deťom pod stromček nepočuli.
Galantský Dráčik nemá rád deti, ani ich rodičov. Na to, že tu kedysi boli dve predajne hračiek, /z toho jednu v búdke na hlavnej ulici zrušili/, sme sa potešili, že tu bude náhrada. Viacerým sa nám však chce nad ňou plakať.
Neviem, kto vyberal priestory takejto predajne, ktorá má byť predurčená na rozkošné pobehovanie a veľké híkanie dosť veľkého počtu detí, /ktoré sú asi v každom meste/... Lebo ten náš malý drak je ozaj malý drak. Ak by som sa tam rozhodla vojsť s celou mojou čeliadkou, asi by sme spôsobili kolaps v priestoroch. Sú tak malé, ako naznačuje vchod - neviem, či tam nemá problém vojsť už len žena v deviatom mesiaci tehotenstva. O prípadných viac prosperujúcejších postavách ani nehovoriac.
Druhou vecou, ktorá odradí, je personál. Že ma ofrfle predavačka v potravinách alebo v drogérii, mám v paži. Ale tam, kde sa pohybujú deti a visí vo vzduchu rozprávkovo a sny, by mali byť ľudia, ktorí sú pozitívne postihnutí detstvom a vedia ho ponúknuť s radosťou. A v tom zmysle aj poradiť. Nuž neviem... keď na niekoho v takom obchode zazrie unudená žuvačka... ani zázračné ryšavé háro to nezachráni. Pred pár týždňami tam ráno krátko po otvorení obchodu vošla minúť nejaké nie malé posledné grantové peniaze kamoška. Napriek tomu, že sa pekne pozdravila a po vysvetlení čo chce a za koľko a prečo poprosila o pomoc, nejak sa nik nenamáhal. Radšej milé predavačky nerušene vybaľovali nový tovar. Veď jeden zákazník - žiadny zákazník.
Keď tak nad tým premýšľam, dochádzam na to, že podstatou drakov - bez ohľadu na veľkosť - je žrať, čo mu príde pod ruku. Nie tešiť. A to ten dráčik plní. Žerie peňaženky a neteší.
Len potom nech nabudúce napíšu do letáku s novými hračkami: len na híkanie na doma.
