Pamätáš, ako sme sa prvý raz stretli? Stál si s Miškom blízko kostola a veselo si sa zabával na našej kvázi manželskej komunikácii Cesnaka a Cibule s tvojim kamarátom Jankom. Bol si ako pohladenie – večne usmiaty, pokojný, s dokonalým prehľadom o situácii predovšetkým vo vnútri kohokoľvek, kto bol s Tebou. A na chlapca príliš jemný. Možno práve preto, že Ťa moc nebolo. Navonok.
Potom sme sa zas pár rôčkov nevideli. Až do okamihu, kým môj milovaný nedostal novú kolegyňu, z ktorej bol nadšený napriek 20 ročnému vekovému rozdielu. Táto slečna milovala istého Mária, ako mi povedala doma moja polovička. Dodnes si pamätám, ako som zahlásila: „Mária poznám iba jedného. Buď to bude on, alebo nik!“ Bol si to Ty. A nám bolo radosťou sledovať váš vzťah. Boli sme aj na vašej svadbe, kde naša vtedy dvojročná dcéra prežila obrady len na „koni“ svojho ocinka a stálo ho to frizúru. Myslím, že si to pamätáš veľmi dobre, žiadny pátos sa pri východe z chrámu vtedy pri pohľade na môjho manžela nekonal. Kamarátstvo nám trvalo a všetci sme mali z toho radosť. Aj naše deti si vás obľúbili, a ja som pred pár dňami opäť s radosťou zistila, že vás mám v zábere z našich posledných dní v Bratislave spred 5,5 rokmi.
Boli ste čerstvo svoji a predsa ste našli cyklotrasu aj k nám. Večné debaty o teológii, viere, náplni života a plánovaní rodičovstva boli prehriate Tvojim pohľadom a nadhľadom. Ešte dnes mi je fajn, keď na to myslím. A dodnes vidím Tvoje beťárske iskričky v očiach, keď sa Tvoja polovička obávala svojho vtedy ešte len možného materstva. Deti si miloval a Ty sám si bol jedným z najčistejších veľkých detí, aké som poznala.
Pribúdajúce ratolesti a vzdialenosť nás trošku fyzicky rozdelili, i keď sme na vás často mysleli a tiež sa tešili z vašej dcérky. Bolo to toť pred rokom.
Ale dnes banujem, že som nenašla čas, aby sme ešte boli spolu. Už to nestihnem, a netuším, kedy sa k Tebe dostanem. Od nedeľnej polnoci vidím všade Tvoje nežné oči a tichý úsmev. A je mi tak pokojne smutno.
Ak mám totiž v sebe aspoň trošku poetky, tak som práve prišla o kúsok ilúzie zo sveta, ktorú si v ňom zosobňoval. Ďakujem Ti za to. My sme chudobnejší o jedného skvelého človeka. O básnika. O kamaráta.
Odišiel si hore trošku priskoro, Mário. A nielen na môj vkus. Býva sa Ti v nebi aspoň lepšie?
