"Mami, rád by som sa s tebou porozprával."
"Tak rozprávaj," zafučím pri trhaní buriny úctyhodnej výšky.
"Vieš," pokračuje absolútne spokojne môj synátor, "chceli by sme si urobiť súťaž v stromolezení."
"No a v čom je problém?"
Nechápavo sa na chvíľu dvíham. A nielen kvôli boľavému chrbtu. Lezenie na stromy... o jé!!!
Zelenohnedé oči sa na mňa dívajú na svoj vek až privážne.
"No chcel by som to urobiť ako súťaž, aby sme zistili, ako kto vie liezť na stromy."
Chvíľu polemizujeme, či sa to dá vôbec urobiť ako súťaž. Stromy sú rôzne, techniky lozenia tiež, ľudia sú väčší a menší... a ako by sme delili skupiny dospelých a detí?
Môj syn zrozpačitie.
"No vieš... dospelých sme tam mať nechceli.
"A to už prečo?" Ozve sa vo mne spravodlivý hnev. Diskriminovaná vlastným dieťaťom, to je teda!
"Vieš, usudzoval som, že dospelí..." Výrečnosť môjho potomka sa nejako strácala, lenže moja intuícia pracuje vždy naplno.
"Chcel by si hádam povedať, že dospelí sa už na to nehodia, lebo to nie je pre nich a nie sú takí dosť trafení, čo? Žeby také niečo nerobili?
"No, tak som to myslel!" Potešilo sa moje dieťa.
Kríže ma zrazu prestali bolieť.
"Vieš ty čo, syn môj, niečo ti poviem. Nie sú dospelí ako dospelí. Niektorí sú dospelí preto, aby boli dôležití, zarábali, mohli si robiť, čo chceli a možno sú aj namyslení alebo inak si vytvoria predstavu dospelosti. A sú dospelí, ktorí sú dospelí preto, aby boli zodpovední, vedeli nájsť hranicu medzi môžem a musím, a napriek tomu zostali sami sebou. A títo nemajú problém byť občas trafení a robiť veci, ktoré sa vraj dospelým robiť nehodia."
Díva sa na mňa a díva...
"Zapamätaj si, že máš rodičov z tej druhej skupiny dospelých. Keby si ty vedel, čo my dvaja s ockom občas vystrájame a vy o tom ani neviete. Spokojne s nami na tú seansu počítaj."
"Tak dobre," potešil sa Samuel. "Keď to budem mať doriešené, dám ti vedieť."
Kopať zaburinenú záhradu s pocitom zodpovednosti voči rodine je iste dôležitá vec dospeláka. Ale to ešte neznamená, že nebudem sama sebou.
Nezľaknite sa, prosím, keď ma uvidíte niekde v netypickej polohe. Moja mama tvrdí, že nemám žiadne zábrany a žiadnu dôstojnosť veku.
Tomu sa hovorí vyznamenanie!
