Leto a jeseň sú ideálne na spoznávanie nášho krásneho Slovenska. Preto som sa rozhodla vám ponúknuť tip na výlet. Zostala som verná téme objektom vytesaným do skál a tentokrát si povieme niečo bližšie o Tesárskych Dúpencoch, ktoré sa rozprestierajú na približne dvoch kilometroch v lese, pri obci Hontianske Tesáre, hneď v blízkosti železničnej stanice na ľavej strane potoka Štiavnica.
Ako to už býva, na otázku pôvodu týchto objektov je viacero názorov. Andrej Kmeť, ktorý sa na začiatku 20. storočia venoval dúpencom píše, že nemôžu byť až tak staré, nakoľko vidieť, že boli tesané železnými nástrojmi, ale ani mladého datovania, nakoľko si na ich existenciu vtedajší obyvatelia veľmi nespomínajú. Najčastejšie sa ľudia domnievajú, že išlo o skrýše ľudí, či už pred Tatármi v 13. storočí, alebo neskôr Osmanmi v 16. a 17. storočí. Túto teóriu by mohlo potvrdzovať aj ich umiestnenie v strmých a vyššie položených častiach pieskovcového svahu. Podľa niektorých zase ide o obydlia, v ktorých žili pustovníci, alebo obyčajní ľudia. Isté je, že bez archeologického výskumu sa jasnú odpoveď nedozvieme.

Dúpence sú sústava štyroch umelo vytvorených jaskynných útvarov, ktoré svoje mená dostali podľa počtu vysekaných otvorov, a to Osemdierka, Dvojdierka a dve Jednodierky. Horná Jednodierka je najmenšia zo všetkých Dúpencov. Nachádza sa vo svahu približne 10 metrov nad úrovňou terénu a dostať sa k nej je naozaj zložité. Je to jedna malá miestnosť s výklenkom. Dolná Jednodierka je umiestnená v rovine toku Štiavnica, hneď pri turistickom chodníku. V minulosti bola pretvorená na pivnicu. Steny portálu sú domurované tehlami. Vo vnútri je jedna izba, ktorá má viacero výklenkov. Hneď nad ňou vo výške cca 8 metrov je umiestnená Dvojdierka. Vstup do nej je možný cez vyrobený rebrík. V minulosti sa používali ešte viditeľné vytesané schodíky. Má dve vzájomne prepojené priestranné miestnosti.

Osemdierku nájdete umiestnú približne 700 metrov severovýchodne od Dvojdierky a Jednodierok. Od chodníka nie je viditeľná a prístup k nej je najťažší. Pomôžu vám vysekané schodíky a reťaz. Najprv vstúpite do akéjsi vstupnej podkovitej miestnosti, v ktorej je osem vytesaných dúpencov – otvorov. Štyri sú väčšieho rozmeru a štyri menšieho. Portály do nich majú polkruhový tvar. Piaty a šiesty dúpenec sú vzájomne prepojené.

Traduje sa medzi ľuďmi, že nad Osemdierkou sa mala nachádzať Dvanásťdierka, ktorá údajne počas 2. svetovej vojny slúžila ako sklad a vchod do nej bol neskôr zasypaný.
Severne, cca 200 metrov od Osemdierky nájdete Tesársku roklinu, ktorú rozhodne treba tiež navštíviť. Tesárska roklina má rozlohu 7,75 ha a v roku 1999 bola vyhlásená za chránené územie. Ide o krátky kaňon budovaný prevažne epiklastickými (druhotne premiestnenými) sedimentami vulkanického pôvodu produkovanými štiavnickým stratovulkánom. Do tejto oblasti zasahovalo v minulosti plytké more, nakoľko na odhalenej stene je možné vidieť unikátnu chaotickú sedimentáciu v delte miestneho pratoku. Väčšiu časť roka je koryto suché, ale na začiatku jari, keď sa topí sneh, sú v rokline viditeľné štyri vodopády, z toho najvyšší má 8 metrov.

A ako sa na tieto unikátne miesta dostanete? V obci Hontianske Tesáre môžete zaparkovať hneď pri železničnej stanici. Následne musíte prejsť istú časť popri trati, prekročiť cez ňu cez označené priecestie a z tadiaľ už uvidíte strom pod horou, kde nájdete smerové šípky, ktoré vám ukážu, ktorým smerom sa máte vydať. Stačí si len vybrať, či vaše kroky pôjdu naprv pozrieť Osemdierku a Tesársku roklinu, alebo Jednodierky a Dvojdierku. Pri spomínanom strome si môžete opekať na ohnisku a občerstviť sa a oddýchnuť na lavičkách so stolíkom.

Vedeli ste, že v Honte nájdete viacero objektov vytesaných do skál, a to napríklad v Krupine, Lišove, Brhlovciach, Hrušove a Rykynčiciach?
Prajem Vám príjemný výlet.
POUŽITÁ LITERATÚRA
http://chkostiavnickevrchy.sopsr.sk/prirodna-pamiatka-tesarska-roklina/
Informačné tabule pri dúpencoch.
http://honttesare.sk/andrej-kmet/o-dupencoch-dupaencoch-od-andreja-kmeta
URBAN,P. a kol.2011.Zlatá kniha Hontu. Martin: Matica Slovenská,2011.195 s. ISBN 978-80-7090-955-3