Zrazu myšlienka čudesná mi prebehne hlavou,
blúdi mojou mysľou, vraj sa mám zachrániť.
Vo vnútri začal ma tlačiť pocit, že smrť pre mňa nie je tou voľbou pravou,
v poslednej chvíli zmocniť sa vlnám môjho tela, snažím sa zabrániť.
Nedoprajem Vám viac pohľad na to, ako sa ničím a ako ma ničia okolnosti,
pominula už slabosti mojej chvíľa.
Všetko, čo stalo sa patrí dnes už len minulosti,
do žíl vrátila sa mi žitia sila.
Na oblohu vrátilo sa slnko, čo pred búrkou sa za oblak na chvíľu skrylo.
Plačte egoisti i namyslení, plačte tí, čo všetko i nič ste robili, plačte a ľutujte svoje slová.
Bičovaní vlastnými výčitkami začnete nenávidieť to, prečo predtým vaše srdce tak rado bilo,
vaše telá ničomné v pekelnom ohni na prach sa budú obracať znova a znova.
Pach mojej krvi bude osladený víťazstvom mojej duše,
zatiaľ, čo po tej vaše ostanú len nechutne páchnuce obláčiky dymu.
Horiace tela búdu vám na kríž pribíjať mäsožravé ruže,
a ja s úsmevom budem sa pozerať, ako vaše duše hladom so slzami hynú.
