Janka Kojdova
baňa
Porozprávam Vám príbeh o jednej mojej kamarátke. Možno je rozprávkou, možno príbehom skutočným a možno som tou kamarátkou bola v skutočnosti JA, moja malá čierna schránka ukrytá hlboko v duši. Nech však už je pravda akákoľvek, ľudia si dodnes tento príbeh medzi sebou radi rozprávajú.Vždy mi vravievala, že život je ako hodina matematiky. Spravíš chybu, chceš ju napraviť no nedá sa, zvoní. Patrila medzi ľudí, na ktorích pasovalo, že smutný šašo zabáva. To však už o nej nevedel nik. Pre ostatných bola vždy plná elánu, šialených nápadov a dobrej nálady. Jej sila ma chvíľkami fascinovala. Javila sa ako človek, ktorého nikdy nič nebolí a netrápi. Vďaka jej vnútornej sile a optimizmu sa dokonca ľuďom okolo nej zdal svet krajší a lepší. Nikto nikdy nevidel na jej tvári slzy, či jej smútkom zvraštené čelo, to bolo jej tajomstvom. Ktovie prečo to tak chcela.
