Áno, máte pravdu, keď poviete, že do rovnice môžeme zadať rôzne premenné, ktoré vo finále môžu podporiť naše hypotézy. Ja som dosadil tie najjednoduchšie údaje. Tým je myšlienkové nastavenie štyroch najvyšších volených zástupcov z bývalého Československa. Oni sú so svojimi názormi denne na televíznych obrazovkách, v médiach a či chceme, či nie sú hlavnými mienkotvorcami, ktorí určujú smer pohybu našich krajín. Politikov volili najväčšie percenta obyvateľstva, ukázali, ktoré myšlienky, programy alebo reči tela sú im najbližšie.
Možno niekto namietne, že by som sa mal vyjadrovať len za Slovensko alebo Česko, ale my sme spolu žili 75 rokov, revolúcia v roku 1989 bola spoločná, mentálne prepojenie je stále výrazné a historický zotrvačník má stále svoju silu.
1:0 Miloš Zeman – prezident ČR; komunista – nekomunista. Výrazná individualita, ktorá si posledných 30 rokov prispôsobila k obrazu svojmu. Cez bonmoty, opozičnú zmluvu sa prepracoval až k adorácii novodobých hybridných monštier Ruska a Číny.
2:0 Andrej Babiš – premiér ČR; ŠTBák – neŠTB-ák. Pragmatik, znalec korupčného prostredia a nálad davu. Svoje znalosti z komunistického zahraničného obchodu pretavil do obrovských majetkov, aby následne vstúpil do politiky. Vynikajúco využíva nedokonalosti postkomunistického práva a známosti v justícii.
2:1 Zuzana Čaputová – prezidentka SR; politická elévka. Cieľavedomá právnička vsadila na trpezlivú prácu a malými kvapkami presadzuje svoje názory. Uvedomuje si, že právo má obrovskú silu a môže byť použité i v prospech bežných občanov, nie len pre horných desať tisíc.
3:1 Peter Pellegrini – premiér SR; premiér – nepremiér. Mladý, nekonfliktný zväzák šikovne predstiera národu svoje vízie. Polovicu myšlienok mu na parlamentnej pôde stopne predseda strany. Keď príde na skutočné lámanie chleba, premiér vždy podrží svojich súpútnikov a obetuje priezračnú, verejnú pravdu na oltár straníckych záujmov.
Výsledok 30 rokov vôbec nie je lichotivý. Evidentne sme podcenili cvičených nomenklatúrnikov, ŠTBákov, absolventov MGIMO, ktorí pohodlne zmutovali do najväčších demokratov. Kašlú na naše romanticko - zamatové predstavy o demokracii. Tvrdo až bezohľadne, cez mŕtvoly, naše peňaženky a naše pohodlie idú za svojimi cieľmi. Pokiaľ nevstúpime do arény a nebudeme bojovať o svoje pozície, prídu nové prekvapenia. Určite nebudú príjemné. Demokracia je totiž každodenný boj. A bez boja sa musíme uspokojiť len s tým čo ostane. Väčšinou sú to len omrvinky a kosti. Dobrú chuť.
Strelci gólov sú uvedení podľa veku
