Najväčším omylom oboch ankiet je skutočnosť, že neišlo o žiadnu vôľu ľudu, ale len o názor internetových fanklubov oboch politikov. Cieľavedomý likvidátor miestneho školstva, A. Danko, ešte pri svojej genialite zabudol na základný fakt, že jeho cieľová skupina sa vyskytuje mimo sociálnych sieti. Web mu to nechal poriadne vyžrať. Jeho referendum o diaľničných známkach skončilo ako všetky jeho feudálno - boľševické výmysly - totálnym debaklom a ďalšou porciou virtuálneho humoru.
U I. Matoviča, pravdepodobného budúceho predsedu vlády, je stotožnenie s výsledkami ankety nebezpečné. Ak z nej vyvodzuje akékoľvek závery pre budúci rozvoj Slovenska a konštruktívny dialóg s koaličnými partnermi, tak sa mýli. Možno sú v ankete body, ktoré sú pre všetkých občanov spoločné, ale môžu byť len orientačnou pomôckou a nie direktívou pre ďalší rozvoj krajiny novou vládou.
Úspešný rozvoj krajiny vždy určujú politické elity. Vo voľbách dostanú mandát a v čo najkratšom čase by mali urobiť opatrenia, aby sa tak stalo. Nie je možne sústavne zapájať do diania voličov. Tí majú iné starosti. Nedokážu sa venovať a vyhodnotiť problémy na ktoré majú profesionálov, ktorých si platia. V našej krajine je si treba ešte uvedomiť skutočnosť, že stále je v podvedomiach bremeno totalitného režimu a každé referendum môže skončiť fiaskom brexitovského rozmeru.
Je dobre, že tu stále tlie horizont švajčiarskeho sna. Svedčí to o tom, že ľudia skutočne túžia, aby naša krajina konečne vystúpila z temného banánového tieňa a posunula sa o krok ďalej. Ale je nemožné urobiť krok dva pred prvým krokom. Preto treba najprv nastoliť právny štát pre všetkých a potom experimentovať.
