Najdôležitejšia práca Sira Erica Arthura Blaira: Or well?
Pred niekoľkými týždňami som mal možnosť sledovať seriál Černobyľ z produkcie HBO. Z odstupu 33 rokov som konfrontoval spomienky z totalitného režimu. Tok myšlienok sa postupne rozdvojil a plynule pritiekol do vôd UK.
V roku 1986 som bol univerzitným študentom v Československu. Spomínal som si na reakcie totalitných médií, ktoré presvedčovali o špinavej západnej propagande. Snažili sa situáciu ututlať, zľahčovať aj napriek tomu, že krajina bolo zasiahnutá zvýšenou rádioaktivitou a vládne elity museli mať výsledky meraní. Postupne sa mi vybavovali reakcie ľudí a spolužiakov, ktorí už mali informacie zo západu. Vedeli sme, že situácia je omnoho horšia ako ju prezentovali komunisti. Ľudia robili opatrenia ako eliminovať účinky rádioaktivity. Spomienky sa posúvali ďalej a videl som dva vášnivo diskutujúce tábory. Jedni obhajovali komunistický režim, druhí reálny pohľad na situáciu.
Akonáhle sa film posunul do fázy po výbuchu a zodpovední začali riešiť situáciu v hlave sa mi objavovali nové, omnoho živšie paralely. Mozog eliminoval efekt mimoriadnej katastrofy a tisícov obetí. Sústredil sa len na reakcie a doktrínu konania priamo zodpovedných a vládnych špičiek. Začal nekonečný cynický koncert nátlaku, klamstiev, manipulácii, falošných informácii, výhovoriek, alibizmu, naivity, zbabelosti, amaterizmu, bezradnosti, nenávisti, neschopností, nezodpovedností, pohŕdanie najslabšími vrstvami obyvateľstva a prenášanie viny na nevinných. Moja hlava už nie je len v Černobyle, ale aj v UK v rokoch 2015 – 2019. Jasne vidím ako sa najstaršia demokracia sveta mení v barbarskú civilizáciu. Pre hlavných aktérov filmu dopĺňam ich anglických dvojníkov. Pár ľahkovážnych politických zlatokopov bez sebakritiky, bez plánu B vedome podsúva národu falošné a neúplné informácie. Krajinu zamoruje lož o Turkoch, o migrantoch, o imaginárnych miliónoch pre NHS. Špinavé stranícke záujmy vyhrávajú nad skutočnými potrebami krajiny. Bulvár a ostatné média preberajú úlohu totalitnej propagandy a chrlia nepreberné množstvo lží a nenávisti. Cudzinci sa cítia pri návšteve novinových stánkov ako Židia v Hitlerovskom Nemecku. Ľudia na úradoch, vo firmách si ticho preberajú nenávistnú stratégiu. Desiatky tisíc sa musia vrátiť domov, desiatky tisíc sú vystavení ťažkému bullyingu. Víťazstvo je dokonané. Lož a nenávisť zvíťazila nad fair play a common sence. Dni a hodiny klamstva sú okamžite vymenené za demokratické princípy a dielo skazy je treba dokončiť, lebo vraj sa ľud rozhodol.
Seriál sa skončil. Cítim, že môj obraz ešte nie je úplný. Dlho nie som schopný identifikovať čo mu chýba. Znova a znova si pozerám dôležité pasáže filmu, ale stále mám len prázdno. Po niekoľkých týždňoch som paradoxne pri sledovaní filmu Brexit konečne prišiel na rozhodujúci moment, ktorý je pre UK desivejší ako katastrofa v Černobyle.
Sovieti mali vedcov, ktorí videli situáciu v reálnych súvislostiach a vedeli určiť presné kroky ako situáciu v Černobyle dostať pod kontrolu. Briti nemajú žiadnu individualitu, ktorá by predstavila jasnú víziu a obrátila koleso dejín. Silne pochybujem, že keď si nevedeli vybojovať adekvátne miesto v relatívne priateľských vodách EU, budú si schopní vybojovať v obrovskej svetovej konkurencii. Štvorročný globálny striptíz bezradnosti, naivity a poníženia vlastného národa dáva jasný signál svetovým predátorom, že po nákupe britských futbalových klubov, automobiliek, páleníc whisky a ostatných významných firiem si budú môcť ľahko obsadiť celú krajinu vedenú nezodpovednými zlatokopmi. Zúfalých adeptov je veľa. NHS, univerzity, železnice a hlavne vláda.
Brexit a Černobyľ sú dve epizódy z histórii ľudstva, ktoré ukazujú, že kontrolné mechanizmy zodpovednosti politikov sú naivné a slabé. Politická prokrastinácia v kombinácii s neomylnou pýchou sú najtoxickejšími zbraňami súčasnosti. Vedome sa ignorujú jasné signály kolapsov. Občan sa bezprecedentne klame a vo finále mu je vnútený bezočivý imperatív, že politici bojujú len za jeho dobro. Práve UK je exemplárnym prípadom ako sa veselo odhaľujú chyby v EU, ale nevidia sa vlastné.
Súdruhovia B. Johnson, T. May, A. Rudd, N. Farage, D. Cummings je veľmi ťažké posúdiť, či je myšlienka Brexitu dobrá alebo zlá. Viem, ale jedno, že je to najväčší podvod na vlastnom obyvateľstve v Európe od roku 1917, keď bola VOSR v Rusku. Viem, že národ sa nerozhodol, ale bol zmanipulovaný klamlivými informáciami. To vám hovorím zo skúsenosti človeka, ktorý v pekle totalitných alebo hybridných štátoch prežil 80% života a UK som zaradil s priateľmi na privátnu listinu hybrid štátov už v roku 2009.
