Okrem toho sa musia ohlasovať pri pobyte dlhšom ako tri mesiace, musia podávať daňové priznanie a často musia doplácať dane aj keď na Slovensku nezarobili ani cent. Štát o týchto ľuďoch vie, pretože už minulého roku chcel minister vnútra Kaliňák zaviesť pokuty za neprihlasovanie, aby získal lepší prehľad a neunikli mu žiadne štatistické ovečky. Títo ľudia prinášajú do štátnej kasy slušný budget, pretože v zahraničí majú priemerne 2x, 3x vyššiu mzdu ako na SK. Tým, že si tu nechávajú rodiny alebo trvalý pobyt, demonštrujú, že sa tu chcú raz vrátiť. Stavajú tu domy, kupujú byty, starajú sa o svojich starých rodičov. Ďalším prínosom pre štát je, že mu umelo znižujú nezamestnanosť a keď sa na dôchodok vrátia, tak ho budú dostavať zo zahraničia a nebudú zaťažovať domácu kasu.
Otázka je prečo nemôžu voliť. Tu je odpoveď jednoduchá. Títo ľudia sú denne konfrontovaní s profesionálnymi štátmi. Vidia ako funguje vyspelý svet a čo všetko štát pre občana robí a čo všetko mu musí poskytnúť. Pozorujú, že zmeny zákonov sa nerobia, len pre pár vyvolených, ale pre celý národ. Potom keď to porovnávajú pri návštevách rodnej hrudy s miestnym Kocúrkovom, tak nikdy by nevolili stranu smer DI, ktorá pre Slovensko nerobí takmer nič.
Minister vnútra Kaliňák rezolútne vyhlásil, že voľby zo zahraničia sú stratou pre štát a nikdy nebudú. Samozrejme, že je to len bluf, pretože štát od 1.1.2014 dal do užívania dátové schránky a voľby, mohli pohodlne prebiehať cez ne. Štát by na tom dokonca zarobil. Bohužiaľ nie je tu politická vôľa, aby dostávala strana smer DI záporne body pri svojej spanilej jazde ťažko skúšanou krajinou.
Do tohto koloritu fantastický zapadá aj prípad novinára Martina Daňa, ktorému hrozí 5 rokov väzenia a o ktorom bolo prehlásené, že hrubo porušil volebné právo. To, že sa tak stalo i na vyšších miestach, nikoho nezaujíma a každý radšej hrá mŕtveho chrobáka. Tri Daňové hlasy sú v slovenskej logike vždy nebezpečnejšie ako 500 000 v protismere.
