Aj napriek tomu, že komunistické režimy zavraždili mnohonásobne viac ľudí ako fašisti nikdy nemali svoj Norimberg.
Takisto nikdy nezverejnili základné pravidla manipulácie verejnosťou. Neexistuje žiaden boľševický Mein Kampf, ani súhrn pravidiel ako upevniť silu násilníkov likvidujúcich prirodzené inštinkty človeka a morálne imperatívy spoločnosti.
Archívy KGB sú stále hermeticky uzavreté. Materiály KSS a ŠTB sú poctivo skartované.
My na Slovensku 34 rokov pozorujeme a bezradne tolerujeme strany, ktoré fungujú v dvojitom režime. Na mítingoch ospevujú komunistický režim. Oslovujú sa súdruhovia. Masírujú svojou ideológiou a polopravdami svoj fanklub. Vyhrážajú sa inteligencii a všetkým demokratom. Už najmladšie kádre pohŕdajú demokraciou a najviac tými, ktorí sa prezentujú slušnosťou. Justícia donekonečna oslobodzuje verejne usvedčených zločincov alebo ich kauzy uskladňuje na večnosť. Na perverzné konanie sa nevytvárajú žiadne brzdy. Verejný zločin sa stal súčasťou našej DNA.
Ľudia, ktorí tieto stratégie presadzujú boli na tieto metódy trénovaní za bývalého režimu. Dnes svoje dedičstvo posúvajú a cvičia nové generácie. Môžeme len odhadovať, ale v roku 1989 mohlo byť 150-300 tisíc bývalých komunistických kádrov takto vycvičených. Dnes máme rovnaký počet latentných Ficov, ktorí sa môžu kedykoľvek prebudiť keď im šliapneme do úsmevu, biznisu.
Už dnes môžeme načrtnúť ako budú nasledujúce 4 roky vládnutia hlasosmeru vyzerať.
95% oslobodenie všetkých 240 odsúdených alebo trestne stíhaných členov, nominantov alebo podporovateľov strany. Bezbrehá a najväčšia pomsta všetkým, ktorí si dovolili siahnuť na majestát straníkov hlasosmeru a ich rabovanie štátnej kasy, likvidáciu právneho štátu. Do toho pár opatrení na zalepenie očí verejnosti. Transfer štátnych peňazí do Dubaja alebo fanklubu hlasosmeru.
Viac ako 50 rokov pozorujem správanie týchto ctihodných občanov, ktorí vynikajúco skombinovali boľševické a mafiánske metódy. Tento toxický jed implantovali do demokratickej spoločnosti.
Preto v záujme Slovenska, Ruska, Európy, civilizácie si dovoľujem zverejniť pravidlá, ktoré som nazval KGBleaks.
Je to sofistikovaný súbor deštrukčných, psychologických opatrení na manipuláciu a ovládanie spoločnosti. Riadia sa nimi mnohí politici, sudcovia, prokurátori, vojenskí velitelia, štátni úradníci, univerzitní pedagógovia, média, podnikatelia, strany v bývalých socialistických (komunistami riadenými) krajinách.
Pravidla sa formujú už 100 rokov bez toho, aby západná civilizácia tomu pripísala špeciálny význam pri formovaní civilizácie.
J.V. Stalin už v roku 1923 nariadil aby vznikal špeciálny úrad dezinformácii. Niekedy v tom istom čase V.I. Lenin uviedol do života základnú myšlienku, že občan je len hovno. Dnes sa pravidla inovujú podľa jednotlivých krajín, politických strán, politikov, justície a stupňa demokracie. Občas sa ide na tréning do Moskvy.
KGBleaks som rozdelil do dvoch časti.
V prvej sú pravidla, ktoré som vytvoril na základe viac ako 52 ročného pozorovania štúdie chovania komunistickej nomenklatúry, politikov, právnikov, sudcov, vojenských veliteľov a podnikateľov v bývalom Československu, ČR, na Slovensku, v Rusku a EU parlamente.
Druhú časť tvorí 7 prikázaní - aktívnych opatrení, ktoré New York Times publikoval v roku 2018. Sú to všeobecné prikázania ako má fungovať člen klanu, strany vo vyhrotených situáciách. Aktívne opatrenia vypracovala KGB v 80-tých rokoch minulého storočia.
Podobnosť so správaním pána (súdruha) Fica a jeho kamarilou nie je vôbec náhodná.
13 základných pravidiel KGBleaks:
1. Úplne alebo čiastočné ovládnutie justície, polície, tajných a silových zložiek. Jedno zo základných pravidiel budovania komunistických režimov. Silové zložky podliehali vždy komunistickej strane. V demokratických podmienkach umožňuje dokonalé ovládanie zločinu. Keď sa to urobí sofistikovane, tak verejnosť nikdy nemusí prísť na to, že krajina funguje v hybridnom režime. Zo vzájomnej kooperácie a korupcie ťažia obidve strany. Strategickou úlohou je v niektorých štátoch ovládnutie postu generálneho prokurátora a toho vybaviť právomocami na zahladenie každého zločinu.
2. Úplne odcudzenie práva od morálky. Pokiaľ v zahraničí sú nepísané zákony spoločnosti prirodzenou súčasťou fungovania u nás sa rešpektujú len vtedy, keď to vyhovuje našim ľuďom. Treba si uvedomiť, že napríklad jedna z najstarších demokracii sveta vo Veľkej Británii žiadnu ústavu nepotrebuje. Aj napriek tomu tam fair play zákony fungujú a akceptujú sa celou spoločnosťou.
3. Zákon je nad spravodlivosťou. Fráza: „Všetko je (bolo) v súlade so zákonom,“ má mimoriadnu silu pri manipulácii s masami. Nikto si nedovolí namietať. Len promile občanov sa zamyslí nad tým, že spravodlivosť je vo finále len jednostranná. GP alebo justičné elity nikdy nehovoria, že konajú v záujme spravodlivosti. Oni dodržiavajú len zákony, ktoré väčšinou vedia vždy prispôsobiť k potrebám pseudoelít.
Slovo spravodlivosť nie je uvedené v ústave SR ani raz. Zaujímavé, že v ústave je uvedené, že zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Občania nárok na spravodlivý proces, spravodlivé a uspokojujúce podmienky nárok nemajú.
4. Tvorba ambivalentných zákonov. Tie sa v praxi navzájom negujú. V takom prostredí je zmätený každý sudca, ktorý túži po spravodlivosti. Nevie ako sa rozhodovať. Nepotrebuje problémy, tak sa väčšinou opýta starších sudcov. Starší sudcovia ho usmernia a on po krátkom čase splynie s davom.
5. Občan je len hovno. Presadzovanie tohto naratívu vyvoláva automatické rozdelenie spoločnosti na dva tábory. Na tých čo môžu všetko a na tých čo nemôžu nič. Vzniká vedomá nadradenosť príslušníkov strán (kmeňa) nad zvyškom spoločnosti. Tá sa prenáša do všetkých oblasti života. Teoreticky a podľa zákonov môžu všetci všetko, ale v krízových momentoch nemôžete úplne nič. Ak bojujete a súdne sa domáhate spravodlivosti voči členom strany, kmeňa vyhráte len výnimočne. Nanajvýš stratíte majetok, sebaúctu a desiatky rokov času.
6. Cudzie a nové myšlienky a teórie vypočuj, ale nikdy neakceptuj. Predstieraj úplne pochopenie s diskutérom. Nechaj trochu odstup a vždy urob podľa seba a podľa pravidiel strany.
7. Stratégia polovičatosti. Niečo robiť a zároveň nerobiť. Vždy vyriešiť len časť problému. Riešenie problémov sa nekonečne vlečie. Rovnaké problémy sa objavujú po desiatky, možno stovky rokov.
8. Stranícka (kmeňová) empatia. Nepatrí sa kritizovať, útočiť, súdne stíhať členov kmeňa a systému. Verejne predstierate tvrdý demokratický zápas, ale vždy sledujete len svoje ciele. Chránite svojich bez ohľadu ako to poškodzujete štát a spoločné úsilie celej krajiny. Keď príde kríza, všetko sa zametie pod koberec. Zničia sa dokumenty.
9. Nenávisť a spochybňovanie skutočných elít. (inteligencie, intelektuálov, výnimočných jedincov a ľudí, ktorí prichádzajú z rozvinutých krajín) Členovia kmeňa si uvedomujú vlastné limity a vedia, že všetko silnejšie, nové, neznáme, cudzie môže zničiť. V predstihu a v záujme vlastnej ochrany to intenzívne spochybňujú.
10. Paralyzovanie školstva. Zakladanie univerzít na produkciu lojálnej elity k režimu, podpora plagiatorizmu a podpriemerných študentov. Akademické slobody sú zneužité k prospechu pedagógov a nie rastu krajiny. Vznikajú jednoduché univerzity, ktoré vychovávajú lojálnych občanov, ktorí sú dosadzovaní do systému. Tí ak majú titul a moc neboja sa ju použiť. Naučia sa pár fráz a tie podľa potreby ich opakujú. Rozkladajú štát na lokálnej i najvyššej úrovni. Aparátčici, ale svoje deti dávajú na najlepšie zahraničné školy.
11. Likvidovanie rodín – Režim si uvedomuje, že charakterovo slabí jedinci sú ľahko ovplyvniteľní a tvárni. Rôznymi opatreniami docieliť aby čo najmenej deti malo výchovu od otcov. Úsilie je zamerané hlavne na rodičov po rozvodoch. Matky dostávajú výsadne právomoci. Sociálno – justičné mafie ich podporuje pri rozbíjaní vzťahov detí s otcami.
12. Utajovanie. Všetko, vždy a všade. Čím menej informácii majú vaši oponenti, spolupracovníci a verejnosť tým lepšie. Prakticky každého považujete za nepriateľa, ktorý vás môže ohroziť.
13. Monitorovanie opozície a konkurencie - Sústavné hľadáte kompromitujúce materiály na všetkých, ktorí majú potenciál ohroziť systém. Stačí malý problém a na ňom ste schopný vybudovať stratégiu zničenia protivníka. Platí zásada, raz zlyháš a už si náš.
Aktívne opatrenia
(7 prikázaní KGB zverejnených v New York Times)
1. Hľadajte trhliny v cieľovej spoločnosti. Sociálne rozdiely, ktoré môžete využiť a vkliniť sa do nich. Hľadajte ekonomické, sociálne, demografické, jazykové, regionálne, etnické, akékoľvek zdroje rozdelenia. Tieto rozdiely zdôraznite a dosiahnete, aby ľudia stratili vzájomnú dôveru.
2. Vytvorte veľkú odvážnu lož. Niečo také nehorázne, že by nikto nemohol uveriť, že je to vymyslené.
3. Túto lož obaľte jadrom pravdy. Propaganda je najúčinnejšia, keď je v nej kúsok pravdy.
4. Zakryte svoje ruky tak, aby vznikol dojem, že príbeh pochádza odinakiaľ.
5. Nájdite si užitočných idiotov. Tí budú presadzovať vaše stratégie.
6. Všetko popierajte. Aj keď je pravda zrejmá, popierajte, popierajte, popierajte.
7. Hrajte dlhú hru. Uvedomte si, že pozornosť ľudí je pomerne krátka.
